kajať sa -já sa/-ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie (sa) nedok.
kajať sa -já sa/-ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie (sa) nedok. 1. náb. ▶ prejavovať ľútosť nad spáchanými zlými činmi, konať pokánie, snažiť sa o polepšenie života: k. sa podľa pokynov kňaza; k. sa pred smrťou; kajajte sa, lebo nastal čas pokánia; Hrnuli sa hriešnici a kajali sa zo svojich hriechov. [J. F. Kunik] 2. (z čoho; pred kým; ø) ▶ žiadať o prepáčenie: úprimne, verejne sa k.; k. sa nahlas, potichu; k. sa z omylov; k. sa pred otcom, pred matkou; na kajanie nie je nikdy neskoro; A ona neprišla plačky, nekajala sa. [I. Habaj] ▷ dok. ↗ pokajať sa
kajať sa prejavovať ľútosť nad svojimi (zlými) činmi • želieť • ľutovať: kajá sa za svoj skutok; želie, ľutuje svoj zlý čin • náb. robiť/činiť pokánie • fraz. expr. sypať si popol na hlavu: darmo si sype popol na hlavu, už to nenapraví
ľutovať 1. pociťovať súcit, mať citovú účasť s niekým (v trápení) • mať ľútosť • mať súcit: ľutoval trpiacich; mal súcit s trpiacimi • cítiť • kniž.: spolucítiť • súcitiť (s niekým): cítil, spolucítil s každým ukrivdeným • hovor.: šianať • šanovať: šianal, šanoval deti bez matiek
2. pociťovať žiaľ a nespokojnosť s niečím • banovať: ľutoval, banoval svoj čin; banoval, že neprišla • mrzieť (neos.): mrzí ma to • expr. kajať sa • kniž. želieť (ľutovať svoje činy): kajal sa za prečin; želel svoju minulosť • ľútiť • ľútostiť • žialiť (zároveň sa trápiť): ľútostila, žialila nad synovým neúspechom • kniž. žalostiť • nár. expr. ľútať si (Tatarka)
3. p. šetriť 1
kajať sa, -ja, -jajú nedok. (z čoho i bezpredm.) robiť pokánie, želieť, ľutovať: Príde čas kajania. (Tat.) Kajal sa z hriechov. (Kuk.) Už nežije mrzko a kaja sa dávno. (Tim.);
dok. pokajať sa
kajať sa nedok. 1. csl ľutovať zlé činy: Huncúťi sa kajaľi (Rim. Píka RS); Čera prišou̯ domov opití, ňeská ho to mrzí, kajá sa (Návojovce TOP); Darmo sa budeš kajat, uš to aj tag nenapravíš (Vištuk MOD); Perše hreši a potim śe kaja (Kendice PRE); Už je z jednu nohu f hrobe a eśči śe ňekaja (Spiš. Štvrtok LVO) 2. vsl čudovať sa: Ženi nad ňim staľi a dluho śe kajaľi (Studenec LVO); Co śe ta_kaješ, ja_kebiś to ňigda ňevidzela! (Dl. Lúka BAR); Šicke śe kajaľi, že skadzi idzem (Hrabkov PRE) F. tote konope na kajaňe (Niž. Kamenica KOŠ) - sú veľmi pekné, na počudovanie