Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sssj sss ssj ssn

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kajať sa ‑á/‑a ‑ajú nedok.

kajať sa -já sa/-ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie (sa) nedok.

kajať sa -já sa/-ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie (sa) nedok. 1. náb. ▶ prejavovať ľútosť nad spáchanými zlými činmi, konať pokánie, snažiť sa o polepšenie života: k. sa podľa pokynov kňaza; k. sa pred smrťou; kajajte sa, lebo nastal čas pokánia; Hrnuli sa hriešnici a kajali sa zo svojich hriechov. [J. F. Kunik]
2. (z čoho; pred kým; ø) ▶ žiadať o prepáčenie: úprimne, verejne sa k.; k. sa nahlas, potichu; k. sa z omylov; k. sa pred otcom, pred matkou; na kajanie nie je nikdy neskoro; A ona neprišla plačky, nekajala sa. [I. Habaj]
dok.pokajať sa

kajať sa prejavovať ľútosť nad svojimi (zlými) činmi • želieťľutovať: kajá sa za svoj skutok; želie, ľutuje svoj zlý činnáb. robiť/činiť pokániefraz. expr. sypať si popol na hlavu: darmo si sype popol na hlavu, už to nenapraví


ľutovať 1. pociťovať súcit, mať citovú účasť s niekým (v trápení) • mať ľútosťmať súcit: ľutoval trpiacich; mal súcit s trpiacimicítiťkniž.: spolucítiťsúcitiť (s niekým): cítil, spolucítil s každým ukrivdenýmhovor.: šianaťšanovať: šianal, šanoval deti bez matiek

2. pociťovať žiaľ a nespokojnosť s niečím • banovať: ľutoval, banoval svoj čin; banoval, že neprišlamrzieť (neos.): mrzí ma toexpr. kajať sakniž. želieť (ľutovať svoje činy): kajal sa za prečin; želel svoju minulosťľútiťľútostiťžialiť (zároveň sa trápiť): ľútostila, žialila nad synovým neúspechomkniž. žalostiťnár. expr. ľútať si (Tatarka)

3. p. šetriť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kajať sa, -ja, -jajú nedok. (z čoho i bezpredm.) robiť pokánie, želieť, ľutovať: Príde čas kajania. (Tat.) Kajal sa z hriechov. (Kuk.) Už nežije mrzko a kaja sa dávno. (Tim.);

dok. pokajať sa

kajať sa nedok.
1. csl ľutovať zlé činy: Huncúťi sa kajaľi (Rim. Píka RS); Čera prišou̯ domov opití, ňeská ho to mrzí, kajá sa (Návojovce TOP); Darmo sa budeš kajat, uš to aj tag nenapravíš (Vištuk MOD); Perše hreši a potim śe kaja (Kendice PRE); Už je z jednu nohu f hrobe a eśči śe ňekaja (Spiš. Štvrtok LVO)
2. vsl čudovať sa: Ženi nad ňim staľi a dluho śe kajaľi (Studenec LVO); Co śe ta_kaješ, ja_kebiś to ňigda ňevidzela! (Dl. Lúka BAR); Šicke śe kajaľi, že skadzi idzem (Hrabkov PRE)
F. tote konope na kajaňe (Niž. Kamenica KOŠ) - sú veľmi pekné, na počudovanie

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu