kamenie, kamenčie -ia s. hromad. (drobné) kamene: kopa k-ia, cesta vydláždená k-ím
kamenie -nia s. hromad.
kamenie -nia s. hromad. ▶ isté množstvo (drobných) kameňov; syn. kamenčie, skálie: hromada, hŕba kamenia; spustila sa lavína kamenia; zbierať k.; drviť nahromadené k.; zasypať jamu kamením; Mlynár mal popri ceste vysokú hrobľu kamenia miesto plota. [J. Cíger Hronský]; Cesta vyzerala dobrá, no nie asfaltka, ani kamením ju nevyložili. [E. Dzvoník] ◘ fraz. hádzať kamením po niekom hanobiť, zavrhovať niekoho
kamenie drobnejšie kamene • kamenčie • skálie: hŕby kamenia, kamenčia, skália na ceste
p. aj štrk1
štrk1 drobné kamienky používané na úpravu ciest al. tratí a pri príprave betónu: hrubý, drobný štrk • kamenie • kamenčie • skálie • subšt. šuter
kamenie i kamenčie, -ia str. hromad. drobný kameň, skálie, štrk: vylámať a rozdrviť kamenie (Janč.); sprevádzaný dažďom kamenia (Kuk.) Práši do nich (sliepok) kamenčím (Šolt.) hádže skaly
kamenie s. hromad. strsl, zsl mnoho, hromada ap. drobného kamenia, skálie: Kameňia zme nametávale do skladou (Drienovo KRU); Nadávalo sa na ňe dreva aj kameňá (Kochanovce TRČ); Aj kamená už navozili na tú chmelnicu, čo hu mali zakladat (Lančár PIE)
kamenie [ka-; -ie, -í] s hromad 1. nalámané kamene: dom z kameny wystaweny (P. ĽUPČA 1540); dlasskoweho kameny (TRENČÍN 1629); kamenya sstyrhraneho na dlaženy suceho (DUBNICA n. V. 1720) L. kameni mezne, czoz gest vsazeno (ŽK 1473) hraničné kamene F. chram zboril, anj kamenie na kamenie nezostalo (KT 1753) všetko bolo zničené 2. drahokamy al. polodrahokamy: uzda gezdeczka z kamenjm (ŽILINA 1666); serszam zlati z kamenim wikladany (KRUPINA 1689) L. drahé k. drahokamy: mezi drahim kamenym neydražši gest karbunkulus (KoA 17. st); drahe kamenj gako rubinty, granaty (HL 17. st); koruna wiložena drahim kamenim (MH 1712) 3. farm pevné teliesko v tele živočíchov: lapis carpiorum: kaprowé kamenj (TT 1745)