kancelár -a m. (v min., v niekt. štátoch i dnes) titul vysokého úradníka, najmä prednostu najvyššej kancelárie: kráľovský k., k. univerzity; spolkový k. v NSR a Rakúsku predseda vlády;
kancelársky1 príd.: k. úrad
kancelár -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ 1. hist. ▶ v stredoveku kráľovský pisár, ktorý opatroval kráľovskú pečať 2. cirk., hist. ▶ najdôležitejší cirkevný hodnostár biskupskej kúrie spravujúci spisy a archív: k. spišského prepošta; Viching sa poďakoval svojim priaznivcom v Ríme a vydal sa na cestu do Nitravy. Svätoplukovho kancelára zaujímal iba list, ktorý niesol. [A. Masár-Tatranský] 3. polit., admin. ▶ (prv, v niektorých krajinách aj v súčasnosti) najvyššie postavený predstaviteľ vládnej a výkonnej moci, predseda vlády: úradujúci, dezignovaný, odstupujúci k.; nemecký, rakúsky spolkový k.; navrhnúť kandidátov na funkciu kancelára ▷ kancelárka -ky -rok ž. k 3: A. Merkelová bola zvolená za prvú kancelárku v histórii Nemecka
kancelár -a m. ‹l› hist., polit. (v ranom stredoveku) vysoko postavený cirkevný hodnostár, (v stredoveku a v niektorých štátoch dodnes) titul vysokého úradníka, najmä prednostu najvyššej kancelárie (kráľovskej, prezidentskej, univerzitnej a i.); (predtým v Nemecku, v Rakúsku) ministerský predseda: ríšsky k.; spolkový k.; lord k. titul vysokého brit. ministra financií;
kancelársky1 príd.
kancelár, -a m. titul vysokého úradníka v niektorých štátoch; prednosta kráľovskej kancelárie: kráľovský k.; ríšsky k. predseda vlády v starom Nemecku; spolkový k. predseda vlády v Nemeckej spolkovej republike; k. univerzity vysoká úradnícka hodnosť na niektorých univerzitách;
kancelársky príd.: k. úrad;
kancelárstvo, -a str. úrad kancelára
(jeden) kancelár; (bez) kancelára; (ku) kancelárovi; (vidím) kancelára; (ó) kancelár!; (o) kancelárovi; (s) kancelárom;
(traja) kancelári; (bez) kancelárov; (ku) kancelárom; (vidím) kancelárov; (ó) kancelári!; (o) kancelároch; (s) kancelármi;