kapsa, -káps ž.
1. vak z kože, plátna al. iného materiálu s držadlami al. s remeňmi, nosený na pleci, na chrbte al. v ruke, kabela, taška: kožená, plátená k., žiacka, školská k., nákupná k., poštárska, poľovnícka k.; drotárska, žobrácka k.; prehodiť si k-u cez plece; pren.: Všetko hľadia naoko po vôli ľudu, v skutočnosti ale — svojej kapse (Taj.) pre svoj prospech. Nikdy sa netrápi, že mu je kapsa prázdna. (Heč.) že nemá peňazí. Sám by si z kapsy vyháňal (Kuk.) sám seba by ochudobňoval.
● hovor.: strčiť niekoho do k-y vynikať nad niekoho, prevyšovať schopnosťami: Hlupáka, ktorého kadejaký agentík do kapsy strčí. (Zgur.); mať niečo v k-e dosiahnuť to, dostať to: Keď som mal v kapse inžiniersky diplom ... (Jégé) Dielo je v kapse (Vaj.) je hotové, dokončené; mať niekoho v k-e mať ho v moci, ovládať: Tak my sme vec vykonali, by sme sprostých v kapse mali. (J. Kráľ); žiť ako k. stačí primerane prostriedkom;
2. niečo podobné kapse: k-y pod očami napuchnutá koža pod spodnými viečkami (od únavy, nevyspatosti ap.); kuch. k. v mäse dutina na plnku;
kapsový príd.: tech. k. výťah bežiaci pás s kovovými priehradkami na prenášanie sypkých látok;
kapsička, -y, -čiek ž. zdrob. malá kapsa;
ľud. semenník niektorých rastlín; bot. pastierska k. (Capsella-bursa pastoris) bežná burina rastúca na poliach, cestách, rumoviskách ap.