kapucňa -e -í ž. (strechovitá) prikrývka hlavy obyč. spojená s odevom: vetrovka, kabát s k-ou, odopnúť si k-u
kapucňa -ne -ní ž. ⟨nem. ‹ lat.⟩ ▶ voľná, strieškovitá prikrývka zahaľujúca hlavu okrem tváre, obyč. prišitá na odev al. s ním spojená gombíkmi, príp. zipsom: okrúhla, špicatá, podšitá k.; mníšska, kňazská k.; odopínateľná k.; kabát, vesta, kombinéza s kapucňou; k. sťahovateľná šnúrkou; zimná bunda s kožušinovou kapucňou; Natiahol si na hlavu kapucňu [poštár] a odišiel. [K. Tomaščík]; Sváko mal na sebe čierny gumený plášť s kapucňou. [I. Habaj]; Nosí stále oranžovú mikinu s kapucňou stiahnutou až na tvár, a tak poriadne nerozumieť, čo hovorí. [InZ 2000]
kapucňa -ne ž. ‹n < l› prikrývka (obyčajne spojená s plášťom) zahaľujúca hlavu (okrem tváre), kukla
kapucňa prikrývka hlavy obyč. spojená s odevom • kukla: vetrovka s kapucňou, kuklou
kapucňa, -ne, -ní ž. časť kabáta, plášťa a pod. upevnená pri krku, ktorou si možno prikryť hlavu: Cez plecia má prehodený plášť s kapucňou. (Al.) Stiahla na hlavu kapucňu. (Vaj.); mníška kutňa s k-ou (Jégé)
(jedna) kapucňa; (bez) kapucne; (ku) kapucni; (vidím) kapucňu; (ó) kapucňa!; (o) kapucni; (s) kapucňou;
(tri) kapucne; (bez) kapucní; (ku) kapucniam; (vidím) kapucne; (ó) kapucne!; (o) kapucniach; (s) kapucňami;