kaziť, -í, -ia nedok.
1. (čo) poškodzovať, znehodnocovať, ničiť: dieťa kazí hračky; k. si žalúdok, oči, zdravie; Iba si pľúca kazí. (Kuk.); k. povetrie, vzduch znečisťovať; k. výhľad (Kuk.) znemožňovať;
2. (čo) rušiť, narúšať, nepriaznivo, záporne pôsobiť: k. niekomu život; k. niekomu radosť, chuť, dobrú náladu; k. niekomu dobré meno; k. niekomu plány, kariéru; Nechcelo sa mu kaziť dojem. (Jes.); k. vkus ľudu (Vlč.); k. niekomu ilúziu (Stod.); Nesmieš kaziť dielo moje. (Vaj.) Kazia piesne svojej matky. (Ondr.); k. náladu (Šolt.); kazí dcére šťastie (Tomašč.) znemožňuje dobrý vydaj;
3. (koho, čo) robiť horším, zvádzať na zlé: k. mládež; Zlá spoločnosť kazí dobré mravy. (Jégé); k. pracovnú morálku (Fr. Kráľ); k. dieťa rozmaznávať; Rečami mi kazia vojsko. (Stod.) Zlý príklad kazí aj dobrých. (Gab.);
opak. kazievať, -a, -ajú;
dok. pokaziť, skaziť
|| kaziť sa
1. stávať sa zlým, neupotrebiteľným, prichádzať nazmar: ovocie, mäso sa rýchlo kazí; tovar sa kazí; cesta sa kazí (Ráz.) stáva sa neschodnou;
2. hatiť sa, narúšať sa: plány sa kazia, zábava sa kazí;
3. stávať sa mravne horším, zlým: dobré mravy sa kazia; mládež sa kazí; Ja sa kazím od teba. (Jégé) Syn sa ti kazí. (Kráľ.);
opak. kazievať sa;
dok. pokaziť sa, skaziť sa