kde
I. zám. opyt. príslov.
1. expr. i kdeže vyj. otázku zameranú na miesto, smer, pôvod: k. pramení rieka? k. sa ponáhľaš? k. si sa tu vzal odkiaľ?
2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú, príslov. miestnu a prívlastkovú: dobre vie, k. má ísť; k. bolo, tam bolo; mesto, k. žijem
3. má význ. neurč. zám.: čo k. pochytil, vzal kdekoľvek
4. má význ. vymedz. zám. (v rečníckych otázkach): k. je napísané, že zvíťazíme?
5. v spoj. so slovesami (ne)mať, (ne)byť a inf. vyj. (ne)možnosť realizovať pripojený dej: (ne)má k. bývať, nieto k. veci položiť
● k. nič, tu nič nikde nič
II. i kdeže čast. expr. (často v replike) vyj. popieranie, ostrý zápor; kde(že)by, čo(že)by: už si to urobil? – ale k.; k. sa vy s nami môžete rovnať!