Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
bárkde i bárskde prísl. kraj. hocikde, kdekoľvek
bohviekde zám. prísl.
1. na neznámom, neurčitom mieste, niekde, hocikde: Dnes bohviekde vylihuje. (Tat.) Žandári sú bohviekde. (Gráf)
2. na neznáme, neurčité miesto, niekam, ktoviekam: Všetko to ta uteká — a potom bohviekde ... (Bod.)
čosi-kdesi
1. zám. prísl. neurč. onedlho, čoskoro, čosi-kamsi: Čosi-kdesi napochytro mu zariadili dielňu. (Tat.)
2. zám. neurč. voľačo, niečo, čosi: Tá moja stará spomína váhy a čosi-kdesi. (Ráz.) Že ich tam štátna slečna čosi-kdesi učili. (Ráz.)
dakde zám. prísl.
1. na neurčitom, neznámom mieste, niekde, voľakde: Čis` pána kráľa dakde nevidel? (Sládk.) Ešte tu dakde zahyniem na ceste. (Kuk.)
2. na neurčité, neznáme miesto, niekam: Ideš dakde? (Tim.) Vsoťte voz dakde do ciene! (Kuk.)
hocikde, hockde zám. prísl. neurč.
1. kdekoľvek, bárskde, na ktoromkoľvek mieste: Hocikde na poli videl si kresaný kameň. (Vaj.)
2. na ktorékoľvek miesto, kamkoľvek (vyjadruje smer): Hockde mohli zájsť. (Ondr.) Hocikde šiel, všade sa obracal. (Vám.)
kde zám. prísl.
I. opyt. pýtame sa ňou
1. na miesto, na ktorom sa niečo deje, na ktorom niečo je: A detiská kde sú? (Jil.) Kde sme vlastne? (Kuk.)
2. na miesto, na ktoré niečo smeruje, na ktoré miesto (= kam): Kde ideš? V tých istých významoch býva v rečníckych otázkach al. vo vetách rozvažovacích: Kde sa v ňom berie toľká odvaha! — Kde som to len prišiel!
II. vzťaž. uvádza a) vedľajšiu vetu príslovkovú miestnu (obyč. súvsťaž. s prísl. tam al. tu): Tam, kde more z južnej strany bije vždy na poplach... (Jil.) Kde ho postavíš, tam bude stáť. (Tat.) Kde nič nieto, (tam) ani smrť neberie prísl. o veľkej biede; kde sa vzal, tu sa vzal (v rozprávačskom štýle) náhle, nečakane sa objavil; kde bolo, tam bolo (v rozprávkach) niekde, na neurčitom mieste; kde nič, tu nič výraz záporu: A zrna kde nič, tu nič (Kal.) niet. Striehne Janko, striehne, no kde nič, tu nič, po šarkanovi ani vidu ani slychu. (Karv.); b) vedľajšiu vetu prívlastkovú: Do cesty padnú mestá, kde vlak stojí niekoľko minúť. (Kuk.) Tieto zásady platia v prípadoch, kde je použitie cudzieho práva vylúčené. (Luby); c) zastar. vedľajšiu vetu časovú (= keď): A doba už prichodila, kde telo vypovedalo službu. (Vaj.) Je ona pomník lepších časov, kde sa ľudia nebáli ľudí. (Kuk.); d) vedľajšiu vetu prípustkovú: Kde ich berie, kde nie, zavše prinesie knižôčku (Podj.) nech ich berie kdekoľvek.
III. neurč.
1. kdekoľvek, hocikde: Každý býva, kde býva. (Kuk.) Vyrútili sa, kde ktorý bol. (Tim.) Kde aký chlap, všetci sa pobrali k richtárovi. (Jil.)
● bohvie kde, čertvie kde, nevedno kde a) kdekoľvek, na neurčitom mieste; b) kamkoľvek, na určité miesto; kde inde hocikde inde, kdekoľvek inde: Pozorovať nedostatok vody, väčší než kde inde. (Kuk.)
2. (v spojení so slovesom byť a mať) niekde, voľakde; niekam, voľakam; nikde, nikam: nemá kde ísť, nemá sa kde podieť, nebolo kde sa pohnúť, máme kde bývať, je kde ísť;
IV. (čast. al. cit.)
1. hovor. kde, kdeby, v odpovedi na otázku i ale kde vyjadruje popretie niečoho, odmietnutie: Ó ja, kdeby ja? — duší sa. (Ráz.)
2. uvádza vety zvolacie, v ktorých sa vyjadruje silné pochybovanie, malá pravdepodobnosť: Kde prekročí on priepasť, ktorá je medzi ňou a ním. (Kuk.) Kdeby také šťastie! (Vaj.)