Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj priezviská

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bárskde, bárkde zám. neurč. príslov. hovor. hocikde, kdekoľvek


bohviekde zám. neurč. príslov. hovor. expr. nevedno kde, ktovie kde: myšlienky jej blúdia b.


čosi-kdesi zám. neurč. hovor.

1. o chvíľu; zrazu; čosi-kamsi: č. je tu večer

2. niečo, čosi: č. som o tom počul


dakde zám. neurč. príslov. niekde (význ. 1 3), voľakde: d. sa zastaviť; vyjsť d. do prírody


hocikde, hockde zám. neurč. príslov.

1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, na, v kt. prebieha dej, činnosť, kdekoľvek, bárskde: ubytujem sa h.

2. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, kt. je cieľom smerovania, hoc(i)kam, kamkoľvek: pôjde s ním h.

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu s význ. miesta, kadekoľvek: striehol za ním, h. sa pohol


kde

I. zám. opyt. príslov.

1. expr. i kdeže vyj. otázku zameranú na miesto, smer, pôvod: k. pramení rieka? k. sa ponáhľaš? k. si sa tu vzal odkiaľ?

2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú, príslov. miestnu a prívlastkovú: dobre vie, k. má ísť; k. bolo, tam bolo; mesto, k. žijem

3. má význ. neurč. zám.: čo k. pochytil, vzal kdekoľvek

4. má význ. vymedz. zám. (v rečníckych otázkach): k. je napísané, že zvíťazíme?

5. v spoj. so slovesami (ne)mať, (ne)byť a inf. vyj. (ne)možnosť realizovať pripojený dej: (ne)má k. bývať, nieto k. veci položiť

k. nič, tu nič nikde nič

II. i kdeže čast. expr. (často v replike) vyj. popieranie, ostrý zápor; kde(že)by, čo(že)by: už si to urobil? – ale k.; k. sa vy s nami môžete rovnať!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bárkde, bárskde zám. príslov.
bohviekde zám. príslov.
čosi-kdesi zám.
dakde zám. príslov.
hocikde, hockde zám. príslov.
kde zám. príslov. i čast.

ekdemit -u m. ‹g› miner. žltý štvorcový nerast s odtieňom do zelena, oxichlorid olova a arzénu


ekdemománia -ie ž. ‹g› kniž. chorobná túžba po cestovaní

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hocikde 1. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej al. činnosť • hockdekdekoľvek: hocikde, kdekoľvek ho môžeš stretnúť; vyspí sa hockde, kdekoľvekexpr.: kadekdekdekade: kadekde, kdekade boli postrkané papierevšelikde (vyjadruje mnohosť rozličných miest): všelikde v skrini mal špinavé ponožkyhovor.: bárkdebárskde: bárkde, bárskde nájdeš jeho vecikade-tadetu i tamtu aj tam (na rozličných miestach): hocikde, kade-tade, tu i tam po zemi ležali rozhádzané knihyexpr. lárom-fáromnár. sťakde

2. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania činnosti al. deja; uvádza vedľajšiu vetu s významom miesta • hockdehocikamhockam: pôjde s ňou hocikde, hockam; všade si ho obľúbili, hockde, hocikam prišielkdekoľvekkamkoľvek: hocikde, kdekoľvek, kamkoľvek sa obrátil, všade bola vodatu i onam: ľahnúť si môžeme tu i onamvšelikdevšelikam (vyjadruje mnohosť rozličných miest): kúpať sa dá ísť všelikde, všelikamhovor.: bárkdebárskdebárkambárskam: môžeš ísť robiť bárkde, bárskamkdekam (uvádza vedľajšiu vetu): kde, kam, hocikde príde, tam iba neporiadok zanechá za sebou

3. p. všade


kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdebykdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby!expr.: ale baale čoale čobyale kdeale kdežeale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboliexpr.: ešte čoešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo!hovor. čobyhovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by!hovor. expr.: horkýhorkyhorkýžehorkýžetamzried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť!veru nievôbec nieani myslieťani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!

2. p. kde 1, 2


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4


všade označuje súhrn všetkých miest al. smerov, na každom mieste, na každé miesto • všadiaľ: všade, všadiaľ zostali stopy po požiari; pochodili spolu všade, všadiaľkdekoľvekhocikdehockdehovor.: bárkdebárskde (vyjadruje aj rozmanitosť a ľubovoľnosť): kdekoľvek, hoc(i)kde sa cíti lepšie ako doma; bár(s)kde po zemi boli knihyfraz.: na každom krokupo všetkých kútoch

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bárkde i bárskde prísl. kraj. hocikde, kdekoľvek


bohviekde zám. prísl.

1. na neznámom, neurčitom mieste, niekde, hocikde: Dnes bohviekde vylihuje. (Tat.) Žandári sú bohviekde. (Gráf)

2. na neznáme, neurčité miesto, niekam, ktoviekam: Všetko to ta uteká — a potom bohviekde ... (Bod.)


čosi-kdesi

1. zám. prísl. neurč. onedlho, čoskoro, čosi-kamsi: Čosi-kdesi napochytro mu zariadili dielňu. (Tat.)

2. zám. neurč. voľačo, niečo, čosi: moja stará spomína váhy a čosi-kdesi. (Ráz.) Že ich tam štátna slečna čosi-kdesi učili. (Ráz.)


dakde zám. prísl.

1. na neurčitom, neznámom mieste, niekde, voľakde: Čis` pána kráľa dakde nevidel? (Sládk.) Ešte tu dakde zahyniem na ceste. (Kuk.)

2. na neurčité, neznáme miesto, niekam: Ideš dakde? (Tim.) Vsoťte voz dakde do ciene! (Kuk.)


hocikde, hockde zám. prísl. neurč.

1. kdekoľvek, bárskde, na ktoromkoľvek mieste: Hocikde na poli videl si kresaný kameň. (Vaj.)

2. na ktorékoľvek miesto, kamkoľvek (vyjadruje smer): Hockde mohli zájsť. (Ondr.) Hocikde šiel, všade sa obracal. (Vám.)


kde zám. prísl.

I. opyt. pýtame sa ňou

1. na miesto, na ktorom sa niečo deje, na ktorom niečo je: A detiská kde sú? (Jil.) Kde sme vlastne? (Kuk.)

2. na miesto, na ktoré niečo smeruje, na ktoré miesto (= kam): Kde ideš? V tých istých významoch býva v rečníckych otázkach al. vo vetách rozvažovacích: Kde sa v ňom berie toľká odvaha! — Kde som to len prišiel!

II. vzťaž. uvádza a) vedľajšiu vetu príslovkovú miestnu (obyč. súvsťaž. s prísl. tam al. tu): Tam, kde more z južnej strany bije vždy na poplach... (Jil.) Kde ho postavíš, tam bude stáť. (Tat.) Kde nič nieto, (tam) ani smrť neberie prísl. o veľkej biede; kde sa vzal, tu sa vzal (v rozprávačskom štýle) náhle, nečakane sa objavil; kde bolo, tam bolo (v rozprávkach) niekde, na neurčitom mieste; kde nič, tu nič výraz záporu: A zrna kde nič, tu nič (Kal.) niet. Striehne Janko, striehne, no kde nič, tu nič, po šarkanovi ani vidu ani slychu. (Karv.); b) vedľajšiu vetu prívlastkovú: Do cesty padnú mestá, kde vlak stojí niekoľko minúť. (Kuk.) Tieto zásady platia v prípadoch, kde je použitie cudzieho práva vylúčené. (Luby); c) zastar. vedľajšiu vetu časovú (= keď): A doba už prichodila, kde telo vypovedalo službu. (Vaj.) Je ona pomník lepších časov, kde sa ľudia nebáli ľudí. (Kuk.); d) vedľajšiu vetu prípustkovú: Kde ich berie, kde nie, zavše prinesie knižôčku (Podj.) nech ich berie kdekoľvek.

III. neurč.

1. kdekoľvek, hocikde: Každý býva, kde býva. (Kuk.) Vyrútili sa, kde ktorý bol. (Tim.) Kde aký chlap, všetci sa pobrali k richtárovi. (Jil.)

bohvie kde, čertvie kde, nevedno kde a) kdekoľvek, na neurčitom mieste; b) kamkoľvek, na určité miesto; kde inde hocikde inde, kdekoľvek inde: Pozorovať nedostatok vody, väčší než kde inde. (Kuk.)

2. (v spojení so slovesom byť a mať) niekde, voľakde; niekam, voľakam; nikde, nikam: nemá kde ísť, nemá sa kde podieť, nebolo kde sa pohnúť, máme kde bývať, je kde ísť;

IV. (čast. al. cit.)

1. hovor. kde, kdeby, v odpovedi na otázku i ale kde vyjadruje popretie niečoho, odmietnutie: Ó ja, kdeby ja? — duší sa. (Ráz.)

2. uvádza vety zvolacie, v ktorých sa vyjadruje silné pochybovanie, malá pravdepodobnosť: Kde prekročí on priepasť, ktorá je medzi ňou a ním. (Kuk.) Kdeby také šťastie! (Vaj.)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

kde kde kďe? kďe? kďebi kďebi kdekoli kdekoli kďekolwek_1 kďekolwek kďekolwek_2 kďekolwek

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko AKDENIZOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ZLATNÁ NA OSTROVE, okr. KOMÁRNO – 3×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor