kedy zám. opyt. príslov.
1. expr. i kedyže vyj. otázku zameranú na časový úsek al. na časový bod: k. sa vrátiš?
2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú (s časovým význ.): nevie, k. má prestať
3. nenáležite sa použ. pri uvádzaní vzťaž. vety prívlastkovej s časovým význ. (namiesto spoj. keď): v ten deň, kedy odišiel, správ. keď odišiel
4. expr. má význ. neurč. zám.: či sa k. vráti? dakedy; chodí k nám často: k. s deťmi, k. sám raz ..., raz ...
5. v spoj. s inými neurč. zám. označ. ľubovoľnosť, kedykoľvek: je najlepší, aký tu k. bol
6. má význ. vymedz. zám. (v reč. otázkach): k. nám už bude lepšie? už nikdy nám nebude lepšie
7. v spoj. so slovesami (ne)mať, (ne)byť a inf. vyj. (ne)možnosť realizovať pripojený dej: (ne)má k. prísť; nieto k. urobiť poriadok