klamár -ra pl. N -ri m. ▶ kto vedome nehovorí pravdu, kto klame; syn. luhár: nehanebný, notorický, prešibaný k.; si obyčajný k.; klameš, ty k.!; nazvať niekoho klamárom; nesľubuj nič, aby si nebol klamárom; Je to starý klamár, zvodca a podvodník! [A. Vášová] ▷ klamárka -ky -rok ž.: je to bezočivá, hnusná, rodená k.; Stále si tak vymýšľa, klamárka. [K. Jarunková]
klamársky -ka -ke príd. 1. ▶ súvisiaci s klamárom, s klamárstvom; založený na klamstvách; charakteristický pre klamára: odporná klamárska povaha; neverím ani jedinému slovu, ktoré vyjde z jeho klamárskych úst; nepáčia sa mi jeho klamárske reči; má klamárske vlohy 2. ▶ ktorý vedome nehovorí pravdu, ktorý klame: k., neúprimný politik; je to podvodnícka, klamárska agentúra; expr. ech, tá klamárska bosorka!; klamár k.! nadávky
klamárstvo -va s. ▶ vlastnosť človeka prejavujúca sa vedomým hovorením nepravdy, klamaním, zavádzaním: notorické, patologické k.; vrodené nenapraviteľné k. bolo príčinou jeho neúspechov; obviniť niekoho z klamárstva; odsúdiť ľudskú hlúposť a k.