klamať, -e, -ú nedok. (koho i bezpredm.)
1. zavádzať, mýliť, viesť k nesprávnej predstave o niečom: zmysly nás klamú, stopy klamú; Či ma oči klamú? nemýlim sa? — Tušenie ho neklamalo mal správnu predtuchu.
2. vedome hovoriť nepravdu, luhať, cigániť, podvádzať: klame každým slovom; k. pri hre; k. manžela, manželku byť neverný; klame sám seba nahovára si nepravdu;
opak. klamávať, -a, -ajú;
dok. oklamať
|| klamať sa (v kom, v čom i bezpredm.) byť na omyle, mať nesprávnu predstavu o niečom: Klame sa vo svojich citoch;
opak. klamávať sa;
dok. oklamať sa