klamať -me -mú (ne)klam! -mal -múc -múci -maný -manie nedok. 1. (koho; komu; o čom; ø) ▶ vedome hovoriť nepravdu, vymýšľať si; syn. luhať: k. rodičov, rodičom; bezočivo, bohapusto, úmyselne klame o svojej minulosti; klame každým slovom; neklameš?; neklam ma!; nevie k.; teraz už nemá zmysel k. ti; Ona vraví, že list je od otca, klame, iste jej to len chlapec písal. [A. Bednár]; Svedok klame, alebo si nepamätá, ako to bolo. [VNK 2001] □ aby som neklamal al. ak ma pamäť neklame (vsuvka v reči pri konštatovaní skutočnosti, ktorou si hovoriaci nie je celkom istý) nerád by som hovoril nepravdu 2. (koho; ø) ▶ vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom, uvádzať do omylu; syn. mýliť, miasť, zavádzať: k. ľudí, voličov, verejnosť, svet dezinformáciami; klame sám seba; zdanie zavše klame; inštinkt neklame; nazdal sa, že ho len zmysly, uši klamú; reklama nesmie k.; Ale! - skríkol otec zrazu. - Nože poďte sem, či ma oči neklamú! [K. Jarunková] či je to naozaj pravda; V svetle lampy sa mu sestrina tvár zdala chudšia, ale ako sa neskôr presvedčil, svetlo klamalo. [J. Papp] skresľovalo skutočnosť; Ľudia chcú byť klamaní a sú klamaní. [InZ 1999] □ šport. klamať telom (v hokeji al. v loptových hrách) naznačovať pohyb, ktorým sa odpúta pozornosť súpera od zamýšľanej akcie, skutočného úmyslu hráča 3. (koho; ø) ▶ dopúšťať sa podvodu; syn. podvádzať: k. zákazníkov, kupujúcich; k. pri kartách; klame manželku s inou je jej neverný; Lebo je veru veľký rozdiel, či ho jeho žena klame s piatimi, alebo len s jedným mužom. [M. Zelinka] ◘ fraz. klamať niekomu [rovno/priamo] do očí bezočivo, nehanebne klamať; klame, až sa hory zelenajú al. klame, len/až sa [tak] práši bez rozpakov, pohotovo klame ◘ parem. kto chce klamať, musí dobrú pamäť mať ▷ dok. ↗ oklamať
klamať sa -me sa -mú sa (ne)klam sa! -mal sa -múc sa -múci sa -manie sa nedok. (ø; v čom) ▶ nahovárať si nepravdu; mať nesprávnu predstavu o niečom, byť na omyle: dosiaľ sa iba klamala, keď si myslela, že niekoho má; k. sa vo svojich citoch; bol majstrom v umení klamať sa [J. Lenčo]; Bežal dolu schodmi s vedomím, že sa roky klamal, veď Unkas naozaj zomrel. [K. Lazarová] ▷ dok. ↗ oklamať sa
oklamať -me -mú (ne)oklam! -mal -múc -maný -manie dok. 1. (koho; ø) ▶ vedome povedať nepravdu, podviesť: o. rodičov; o. svojich voličov; oklamala ma, že má osemnásť; oklame alebo sa prizná?; o. môžeš len raz, potom ti už nikto neuverí; Matke som vždy bezhranične dôveroval, nikdy ma nesklamala, nikdy neoklamala. [L. Ballek]; Naším sobášom si oklamal seba i mňa... Áno, oklamal! [K. Lászlová] 2. (koho, čo) ▶ vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu; syn. pomýliť, zmiasť: o. súpera; pokúša sa o. osud; mnohých oklame prvý dojem; nedajte sa o. pocitom, že nemáte smäd; na oklamanie stráží použili lesť; Oklamali nás, donútili podpísať hanebnú zmluvu. [N. Baráthová]; pren. Po sviatkoch oklamte telo vodou. [HN 2010] zažeňte hlad pitím vody ▷ šport. oklamať telom (v hokeji al. v loptových hrách) naznačiť pohyb, ktorým sa odpúta pozornosť súpera od zamýšľanej akcie, skutočného úmyslu hráča 3. (koho) ▶ dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.; syn. podviesť: o. zákazníka; dať sa o. reklamou; oklamal manželku s inou ◘ fraz. oklamať čas a) predísť starnutiu b) správať sa ako mladý, mladší; oklamať mozog prinútiť sa v myšlienkach zaoberať niečím iným ako doteraz; oklamať vek pôsobiť mladšie ako v skutočnosti; oklamať žalúdok zahnať hlad niečím, čo len zdanlivo al. nakrátko zasýti ◘ parem. roky sa nedajú oklamať vek sa nedá skryť, zatajiť; srdce neoklameš nemožno skrývať skutočné city ▷ nedok. ↗ klamať
oklamať sa -me sa -mú sa (ne)oklam sa! -mal sa -múc sa -maný -manie sa dok. ▶ dať sa zvábiť, nalákať na niečo nepravdivé, nachytať sa: o. sa na znížení cien; oklamala sa, film bol nanič; V minulosti [kluby] investovali veľké peniaze a neraz sa oklamali. [Sme 2012] ▷ nedok. ↗ klamať sa