klamstvo -va -tiev s. 1. ▶ úmyselne nepravdivý výrok, niečo vymyslené, vedome zavádzajúce, nepravda, výmysel; syn. lož, cigánstvo, luhárstvo; op. pravda: je to nehorázne, bohapusté, obyčajné k.; rozširovať o niekom klamstvá; pristihnúť niekoho pri klamstve; usvedčiť niekoho z klamstva; uveriť klamstvám; Nenávidím ťa, ako ustavične klameš, že už ani nevieš, čo je klamstvo, čo je pravda! [A. P. Mráz]; Čo jej teraz povie? Kde bol tak dlho? Aké klamstvo, akú výhovorku si zase vymyslí. [V. Šikula]
2. ▶ vedome neúprimné, zavádzajúce konanie, predstieranie niečoho s cieľom získať vlastný prospech al. poškodiť druhého, klamanie; syn. klam, podvod: dosiahnuť, získať niečo klamstvom; dopúšťať sa klamstiev; odhaliť niečie klamstvá; žijú z klamstva a chytráctva; Všeličo som si namýšľala, dokonca som ho podozrievala z klamstva. Čo ak len predstieral, že nie je v Prahe. [L. Ťažký]