klepáč -ča pl. N -če m.
klepáč -ča pl. N -če m. 1. ▶ drevený nástroj zložený z doštičky, rúčky a kladivka, ktorým sa pri prudkom pohybe spredu dozadu vydáva klepotavý zvuk: k. sa používa namiesto zvonov vo veľkonočnom období 2. hovor. ▶ kovová konštrukcia, stojan na prášenie kobercov: zavesiť behúň na k.; deti lozili po klepáči 3. hovor. ▶ nástroj s plochým výpletom kruhovitého tvaru na dlhej rúčke, používaný na prášenie kobercov, pracháč: prútený k. 4. etnogr. ▶ väčší zvonec na krku dobytka signalizujúci pastierom jeho polohu: Klepáče sa teraz ozývali celou dolinou. [I. Habaj] 5. etnogr. ▶ označenie starých mlynov, ktoré pri svojej činnosti vydávali klepotavý zvuk 6. region. ▶ kladivo na kutie, klepanie kosy
klepáč, -a m.
1. hovor. nástroj na prášenie, klepanie kobercov;
2. nár. drevená detská hračka, ktorá klepe pri prudkom pohybe (Hviezd.)
klepáč m. 1. čiast. strsl, zsl kladivo na kutie kosy: Bapku si zarazí do nátoňa a klepáčon klepe kosu (Návojovce TOP); Co sa kúvajú kose, temu sa ríká klepáč (Kunov SEN); Klepác_ci vipoščáž na lúkáh bár ot koho (Bzince p. Jav. NMV); Skoro zrana śe po calim valaľe ozivaju kľepače (Janov PRE) 2. kravský zvonec: Potom sa kľepáče, tie sa volom dávaľi aj kravám (Hruštín NÁM) 3. drevená detská hračka, ktorá pri prudkom pohybe klepe: klepáč (Lukáčovce HLO, Štefanov SEN) 4. priev, turč detská hra na schovávačku: Pri strážňici zme sa hrávaľi na kľepáč (Ležiachov MAR); Na kľepáč sa hrať (M. Čausa PDZ) 5. druh rastliny, bot. prvosienka jarná (Primula veris): klepáč (Bošáca TRČ) 6. expr. kto veľa rozpráva (obyč. nadávka): Ale dzi, ti jeden klepáču! (Jablonové MAL)
klepáč m 1. kladivo na klepanie kosy: klepacz s babku (BECKOV 1729); kosir, klepacz, nakowka (V. JACOVCE 1774) 2. klopadlo na dverách: crepitaculum: klepáč (KS 1763) 3. rapkáč: crotalum: cymbal, hrkáč, klepáč (KS 1763) 4. plechový zvonec: krawský klepáč (FP 1744); -ek dem k 2: crepitacillum: klepáček (KS 1763)