koža -e ž.
1. povrchové pletivo pokrývajúce telo väčšiny živočíchov: hladká k., stiahnuť, odrať k-u (zo zajaca), šupiny hadej k-e
2. vypracovaná zvieracia koža: kabelka z pravej k-e, kniha viazaná v k-i; máčať k-e; medvedia k. kožušina
3. hovor. povlak na povrchu niekt. pokrmov: k. na lekvári, pozberať k-u z kávy
● hus(ac)ia k. zimomriavky; je (iba) kosť a k. veľmi chudý; pocítiť niečo na → vlastnej k-i; nie je vo svojej k-i necíti sa dobre; expr. ide z k-e vyskočiť ledva sa ovláda; expr. nevmestí, nezmestí, nevprace sa do k-e je samopašný; báť sa o svoju k-u o seba, o svoje postavenie; mať → hrošiu k-u; vyviaznuť so zdravou k-ou bez úrazu; niesť k-u na trh riskovať; expr. kričí ap., akoby ho z k-e dral veľmi;
kožný príd. k 1: k-é póry; k-á infekcia;
kožka -y -žiek ž.
1. zdrob. expr. ku koža: jemná k. dieťaťa; jahňacie k-y
2. koža (význ. 3): k. na mlieku; ošúpať k-u z jablka šupu;
kožtička -y -čiek ž. zdrob. expr.
koža kože koží ž. 1. ▶ orgán pokrývajúci ľudské telo, sídlo vnímania tlaku, hmatu, chladu, tepla a bolesti, pokožka: belostná k.; vráskavá, scvrknutá, pružná k.; tetovaná k.; do bronzova opálená pekná k.; prekrvenie kože pomocou masáže; Chladný vzduch sa im zadieral pod nechty a vnikal pod kožu. [J. Kot] 2. ▶ vonkajšia pokrývka povrchu tela zvierat; stiahnutá opracovaná al. neopracovaná blanitá pokrývka zbavená srsti, používaná v garbiarstve a kožušníctve, kožka: bravčová, hovädzia, teľacia, ovčia, jahňacia, králičia k.; brúsená, šagrénová k.; sušiť, luhovať kože na ďalšie spracovanie; konzervovanie, farbenie koží; v koži viazaný výtlačok knihy; lôžko vystlané kožami; kabelka, topánky, rukavičky z pravej kože; imitácia kože náhrada pravej kože, syntetická koža; Potrhával plecami a pomaly sa vyvliekol z odevu ako had z kože. [A. Devečková] 3. ▶ stuhnutá horná vrstva, povlak vznikajúci najčastejšie po vychladnutí na povrchu niektorých pokrmov, kožka: na zohriatom mlieku, uvarenom pudingu, lekvári sa urobila k. ◘ fraz. kričí/jačí/reve, akoby ho z kože drali kričí veľmi hlasno a prenikavo; báť sa o svoju kožu mať obavy o svoj život, o vlastnú existenciu; byť [iba/len] kosť a koža byť veľmi chudý, vychudnutý; dostať sa niekomu na/pod kožu a) nájsť slabé miesta, chyby niekoho s úmyslom využiť, zneužiť ich b) zistiť niečie zámery, odhaliť niekoho; drať niekoho z [poslednej] kože al. drať [poslednú] kožu z niekoho bezohľadne niekoho okrádať, zdierať, vykorisťovať; husia/husacia koža zimomriavky (od chladu al. citového vzrušenia); chrániť si vlastnú kožu zachraňovať si život, vyhýbať sa nebezpečným situáciám; ide mu o [vlastnú] kožu ide mu o život; ísť s kožou na trh al. niesť kožu na trh riskovať; mať hrošiu kožu byť menej citlivý; nechcel by som byť v jeho koži bolo by nepríjemné byť na jeho mieste, v jeho situácii; nepredať/nedať lacno [svoju] kožu nevzdať sa bez boja, bez odporu; nevedieť sa vmestiť/vpratať do [vlastnej] kože byť neposedný, neposlušný; nie je vo svojej koži necíti sa dobre; [od radosti/od hnevu] ide z kože vyskočiť/vyletieť nadmerne prejavuje svoje city; piť na medvediu kožu tešiť sa z niečoho neistého; pocítiť/skúsiť/zažiť niečo na vlastnej koži osobne niečo prežiť, spoznať, skúsiť; premoknúť na kožu úplne zmoknúť; vlk v ovčej koži o niekom, kto sa pretvaruje, kto sa snaží byť navonok lepší, ako v skutočnosti je; vyviaznuť/vyjsť z niečoho so zdravou kožou bez ujmy na zdraví; zodrať/stiahnuť z niekoho aj kožu al. zodrať/stiahnuť niekoho aj z deviatej kože obrať niekoho o všetko ◘ parem. ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili netreba si zakladať na niečom neistom ▷ zdrob. ↗ kožka; kožtička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: krehučká k. viečok; ostrihať si kožtičku okolo nechtov; jemná jahňacia k. na rukavičky; na lekvári sa urobila k.
kožka -ky kožiek ž. 1. zdrob. expr. ▶ jemná koža, orgán pokrývajúci ľudské telo: popraskaná k. okolo nechtov; má jemnú kožku na lícach; Opatrne si odlepil cigaretový papierik z pery, aby si neoddrapil kožku. [L. Ballek] 2. ▶ vonkajšia pokrývka povrchu tela zvierat; stiahnutá opracovaná al. neopracovaná blanitá pokrývka zbavená srsti, používaná v garbiarstve a kožušníctve, koža: kozia, ovčia, zajačia k.; udená slanina bez kožky; sťahovanie kožky; sušenie odratých kožiek; chodiť po dedinách a vykupovať kožky; Niekto mal už trafiku alebo krčmu, ak bol jeho otec kožkár, nuž kožky, šenk alebo garbiareň. [V. Šikula] 3. ▶ stuhnutá horná vrstva, povlak vznikajúci najčastejšie po vychladnutí na povrchu niektorých varených pokrmov, koža: mať rád kožku z mlieka; ak čerstvo uvarený horúci puding posypeme cukrom, nevytvorí sa na ňom k. 4. ▶ ochranný tuhší obal niektorých rastlinných plodov; syn. šupa, šupka: k. z jablka, z pomaranča; zemiaky varené v kožke; stiahnuť z baklažánov fialovú kožku
kožka 1. p. povlak 1 2. p. šupa1
povlak 1. tenká vrstva na povrchu niečoho • hovor.: koža • kožka (povlak na povrchu niektorých potravín): povlak, koža na mlieku • politúra (povlak na nábytku) • glazúra (povrchová sklovitá vrstva na keramických výrobkoch) • zastar. zádych (Kukučín)
2. p. obliečka 3. p. poťah 1
šupa1 ochranný obal semien al. niektorých rastlín • šupka • kožka • obielka: cibuľové šupy; šupa, kožka z jablka; variť zemiaky v šupe, v šupke, v obielke • šupina: šupiny slnečnice • škrupina (drevnatý obal niektorých plodov): orechová škrupina • kôra • kôrka (masívnejšia povrchová vrstva niektorých plodov): pomarančová kôra, kôrka
kožka, -y, -žiek ž. hovor.
1. blanitý povrch tela vyšších živočíchov, koža: ľudská k., zapálená k., vyhodili sa mu pľuzgiere na k-e; riasi sa mu k. (Tat.)
● prísť o k-u o život; ujsť so zdravou k-ou bez úrazu; svrbí ťa kožka? chceš dostať bitku?;
2. vypracovaná i nevypracovaná koža al. kožušina menších zvierat: zajačia, barania k., k-ou podšitý kabát;
3. hrubší povrchový obal na ovocí a na zemiakoch: jablká s hrubou k-ou, uvariť zemiaky v k-e;
4. hustejší povlak na povrchu niektorých pokrmov: k. na mlieku, na káve;
kožtička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.: jemná k.