kožuch -a m.
1. kožušinový al. kožušinou podšitý kabát: slovenský k., norkový k.
2. srsť, kožušina: zajac v zimnom k-u
● expr. vyprášiť niekomu k. zbiť ho; pustiť niekomu blchu do k-a znepokojiť ho; → držať sa niekoho, niečoho ako voš k-a;
kožuštek -a, kožúšok -ška m. zdrob.
kožuch -cha pl. N -chy m. 1. ▶ kabát ušitý z pravej, príp. umelej kožušiny al. podšitý pravou, príp. umelou kožušinou: baraní, činčilový, ovčí, norkový, bizamový, perziánový, sobolí k.; k. zo striebornej líšky; pravý, umelý k.; kúpiť si na zimu k.; zababušiť sa do huňatého kožucha; pren. expr. stromy zahalené do bieleho snehového kožucha 2. ▶ zvieracia koža porastená hustou srsťou, kožušina: pes s huňatým kožuchom; mladé srnky mali už zimný k.; pižmoň má hnedočierny k. s dlhou srsťou ◘ fraz. držať sa niekoho, niečoho ako voš kožucha lipnúť na niekom, na niečom; mať sa ako voš v kožuchu veľmi dobre; dostala sa voš do kožucha o niekom nepríjemnom, kto získal niečo veľmi výhodné; nasadiť/pustiť niekomu voš/blchu do kožucha a) znepokojiť, znervózniť niekoho b) urobiť niekomu niečo zlé, zákerné; pustiť/nepustiť si voš/blchu do kožucha spojiť/nespojiť sa s niekým, kto ohrozuje naše záujmy; vyprášiť niekomu kožuch zbiť niekoho ◘ parem. ak Jozef kožuch odkladá, bude dobrá úroda (19. marec); v kožuchu sej jarinu, v košeli oziminu ▷ kožúšok -ška pl. N -šky, kožuštek -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: vyšívaný baraní k.; obliecť si teplý k.; mačiatko s pruhovaným kožuštekom; V saniach už sedela Lucia v novom bielom kožúšku, takže bola ako kocka cukru. [H. Zelinová]; V chladnom počasí aj [liptovské] ženy nosili kožúšky bez rukávov. [ER 1997]
kožuch 1. kožušinový al. kožušinou podšitý kabát: bizamový kožuch • huňa • guba (v ľudovom odeve kabát z kožušiny) • šuba (dlhší voľný kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba • zastaráv. bunda: zababušiť sa do bundy
2. p. kožušina, srsť
kožušina koža s porastom chlpov vypracovaná iba na spodnej strane: golier z kožušiny • kožuch • srsť: medveď má hustý kožuch, hustú srsť • zastar. grzno
srsť porast na tele (zvieracích cicavcov): hustá srsť • vlna (srsť niektorých zvierat používaná ako surovina): ovčia vlna • štetina • zastar. šteť (tvrdá srsť ošípaných) • škutina • hovor.: škuta • škunta (tvrdá srsť zvierat, najmä svine, diviaka) • vlas • hromad. vlásie (konská srsť) • kožuch: zajac v zimnom kožuchu • expr.: kožušina • kožušinka: veverička má krásnu kožušinku
kožuch, -a m.
1. teplý kabát ušitý z kožušiny al. kožušinou podšitý: slovenský, perziánový k.
● hovor. vyprášiť niekomu k. nabiť al. poraziť ho;
2. hovor. zvieracia koža porastená srsťou, kožušina, bunda: pes a mačka majú dobrý k., na jeseň k. zajaca a zveri zhustne;
kožuchový príd.;
kožuštek, -a i kožúšok, -ška m. zdrob. expr.;
kožúškový príd.: k. ornament vyšitý al. aplikovaný na kožuchu
(jeden) kožuch; (bez) kožucha; (ku) kožuchu; (vidím) kožuch; (ó) kožuch!; (o) kožuchu; (s) kožuchom;
(štyri) kožuchy; (bez) kožuchov; (ku) kožuchom; (vidím) kožuchy; (ó) kožuchy!; (o) kožuchoch; (s) kožuchmi;