kožuch -a m.
1. kožušinový al. kožušinou podšitý kabát: slovenský k., norkový k.
2. srsť, kožušina: zajac v zimnom k-u
● expr. vyprášiť niekomu k. zbiť ho; pustiť niekomu blchu do k-a znepokojiť ho; → držať sa niekoho, niečoho ako voš k-a;
kožuštek -a, kožúšok -ška m. zdrob.
kožuch 1. kožušinový al. kožušinou podšitý kabát: bizamový kožuch • huňa • guba (v ľudovom odeve kabát z kožušiny) • šuba (dlhší voľný kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba • zastaráv. bunda: zababušiť sa do bundy
2. p. kožušina, srsť
kožušina koža s porastom chlpov vypracovaná iba na spodnej strane: golier z kožušiny • kožuch • srsť: medveď má hustý kožuch, hustú srsť • zastar. grzno
srsť porast na tele (zvieracích cicavcov): hustá srsť • vlna (srsť niektorých zvierat používaná ako surovina): ovčia vlna • štetina • zastar. šteť (tvrdá srsť ošípaných) • škutina • hovor.: škuta • škunta (tvrdá srsť zvierat, najmä svine, diviaka) • vlas • hromad. vlásie (konská srsť) • kožuch: zajac v zimnom kožuchu • expr.: kožušina • kožušinka: veverička má krásnu kožušinku
kožuch, -a m.
1. teplý kabát ušitý z kožušiny al. kožušinou podšitý: slovenský, perziánový k.
● hovor. vyprášiť niekomu k. nabiť al. poraziť ho;
2. hovor. zvieracia koža porastená srsťou, kožušina, bunda: pes a mačka majú dobrý k., na jeseň k. zajaca a zveri zhustne;
kožuchový príd.;
kožuštek, -a i kožúšok, -ška m. zdrob. expr.;
kožúškový príd.: k. ornament vyšitý al. aplikovaný na kožuchu
(jeden) kožuch; (bez) kožucha; (ku) kožuchu; (vidím) kožuch; (ó) kožuch!; (o) kožuchu; (s) kožuchom;
(štyri) kožuchy; (bez) kožuchov; (ku) kožuchom; (vidím) kožuchy; (ó) kožuchy!; (o) kožuchoch; (s) kožuchmi;