kolonizácia [-n-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. 1. i hist. ▶ zámerné obsadzovanie a kultivovanie prázdnych al. riedko obývaných území, často v cudzej krajine; zakladanie, založenie osady, kolónie, obyč. na cudzom území, kolonizovanie; syn. osídľovanie, osídlenie: nemecká k. na Slovensku; k. podľa valašského práva, valašská k. osídľovanie horských oblastí Slovenska (v 14. - 17. stor.) Valachmi, ktorí prichádzali z východných častí Karpát a zaoberali sa prevažne chovom oviec a výrobou mlieka a syra; kopaničiarska k. osídľovanie zvyškov neosídleného územia v horských a menej úrodných oblastiach Slovenska (najmä v 16. a 17. stor.); k. Dolnej zeme; vnútorná k. osídľovanie územia domácimi obyvateľmi, napr. zemanmi, šľachticmi, v rámci jedného štátneho al. územného celku; vonkajšia k. povolávanie kolonistov zo zahraničia (na Slovensku najmä nemeckých baníkov, remeselníkov, obchodníkov al. valašského obyvateľstva); grécka k. Stredomoria; k. ostrova, pobrežia; Počiatky pestovania viniča u nás súvisia s rímskou kolonizáciou po dobytí Panónie. [InZ 1999] 2. ▶ obsadzovanie, obsadenie a podmaňovanie, podmanenie cudzieho územia obývaného pôvodným obyvateľstvom; nastoľovanie, nastolenie koloniálnej nadvlády v cudzej krajine: násilná k.; britská k. Indie; k. Afriky európskymi mocnosťami; dôsledky kolonizácie; honosné budovy z čias španielskej kolonizácie