komín -na pl. N -ny m. ⟨lat. ‹ gr.⟩ 1. ▶ murovaná, betónová al. plechová konštrukcia umiestnená vertikálne a spojená s ohniskom, slúžiaca na odvod dymu al. spalín do voľného priestoru: murovaný k. domu; štvorcový, obdĺžnikový, valcovitý k.; vysoké továrenské komíny; sadze z komína; ťah komína; kontrola, revízia komínov; z komínov stúpa dym; stavať nový k.; čistiť zanesený k.; vymetať komíny
2. geol. ▶ kolmý žľab v skalách, úzky strmý priechod medzi skalami: krasový, skalný k.; vulkanické, sopečné komíny; prechádzať cez k.; zliezanie priepastí a komínov; vyliezť, štverať sa hore komínom
3. ▶ otvor v strope jaskyne: hlboký, lievikovitý, kolmý, jaskynný k.; spustiť sa do jaskyne cez k.
4. ban. ▶ zvislé banské dielo slúžiace na vetranie a ako spojka medzi vodorovnými banskými chodbami, obzormi: vetrací k.; prepájacie komíny; razenie banských komínov
◘ fraz. vyletieť hore komínom (o peniazoch, majetku a pod.) byť premrhaný, byť utratený bez úžitku; iron. zapísať niečo uhľom/čiernou kriedou do komína uznať niečo za zaujímavé, nezvyčajné, ale málo dôležité
▷ komínček, komínik -ka pl. N -ky m. zdrob.: menšie komínčeky vedú do hlavného komína