kompromis -u m. ‹l› dohoda na základe vzájomných ústupkov; ústupok urobený v záujme dohody: uzavrieť k.; medzinár. práv. dohoda strán odovzdať spor na riešenie rozhodcom;
kompromisne prísl.;
kompromisnosť -ti ž.
kompromis, -u m. dohoda na základe vzájomných ústupkov: výhodný k., urobiť k.; človek nepoznajúcu k. pevný v zásadách, zásadový; riešiť vec k-om;
kompromisný príd. pripúšťajúci ústupky: k. človek. k-é riešenie sporu na základe vzájomných ústupkov;
kompromisne prísl.
(jeden) kompromis; (bez) kompromisu; (ku) kompromisu; (vidím) kompromis; (ó) kompromis!; (o) kompromise; (s) kompromisom;
(tri) kompromisy; (bez) kompromisov; (ku) kompromisom; (vidím) kompromisy; (ó) kompromisy!; (o) kompromisoch; (s) kompromismi;