Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj hssj

komunikovať nedok. i dok. dorozumie(va)ť sa, byť v spoločenskom spojení: k. prostredníctvom telefónu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
komunikovať ‑uje ‑ujú nedok. i dok.

komunikovať [-n-] -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovaný -kovanie nedok. i dok.

komunikovať [-n-] -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovaný -kovanie nedok. i dok. 1. iba nedok. (s kým, s čím; ako; o čom; ø) ▶ uskutočňovať komunikáciu1, sprostredkúvať, odovzdávať informácie, dorozumievať sa: k. cez telefón; k. faxom; k. dotykom; schopnosť efektívne, otvorene k.; k. s bankou, s médiami; k. prostredníctvom internetu, e-mailu; učiť sa k.; k. v cudzom jazyku; k. o súkromných veciach, o nastolenej problematike; k. s deťmi, občanmi; prestal k. s okolím; ľudia spolu málo komunikujú; správne komunikovanie zabezpečuje účinné dorozumenie; Francúzi strašne radi komunikujú. [V. Mikula]; Som naučená s ľuďmi komunikovať a nehodnotím ich. [Slo 2002]
2. kniž. (čo komu) ▶ oznamovať, oznámiť, podávať, podať informácie o niečom, bližšie vysvetľovať, vysvetliť: k. evanjelium, humanistické posolstvo ľuďom; k. okoliu svoje myšlienky, problémy, otázky, očakávania; informácia bola voličom komunikovaná v médiách

-ať/2080373±257 1.96: verbá inf. obojvid. 158112 d/30794 venov/11667 realizov/5875 reagov/4881 konštatov/4396 informov/4066 identifikov/3612 investov/3472 komunikov/3314 prezentov/2958 akceptov/2935 definov/2733 riskov/2666 (446/74743)

-ovať/613284 2.34: verbá inf. obojvid. 124412 venovať/11667 realizovať/5875 reagovať/4881 konštatovať/4396 informovať/4066 identifikovať/3612 investovať/3472 komunikovať/3314 prezentovať/2958 akceptovať/2935 definovať/2733 riskovať/2666 absolvovať/2341 aplikovať/2186 charakterizovať/2179 obetovať/2022 orientovať/1933 interpretovať/1802 ignorovať/1777 štartovať/1478 komentovať/1471 eliminovať/1340 motivovať/1307 formovať/1292 inšpirovať/1081 (423/49628)

/5658208±880 1.69: verbá inf. obojvid. 176809 dať/30794 počuť/14690 venovať/11667 realizovať/5875 reagovať/4881 konštatovať/4396 informovať/4066 identifikovať/3612 investovať/3472 komunikovať/3314 prezentovať/2958 akceptovať/2935 definovať/2733 (452/81416)

-vať/817165 2.33: verbá inf. obojvid. 124649 venovať/11667 realizovať/5875 reagovať/4881 konštatovať/4396 informovať/4066 identifikovať/3612 investovať/3472 komunikovať/3314 prezentovať/2958 akceptovať/2935 definovať/2733 riskovať/2666 absolvovať/2341 aplikovať/2186 charakterizovať/2179 obetovať/2022 orientovať/1933 interpretovať/1802 ignorovať/1777 štartovať/1478 komentovať/1471 eliminovať/1340 motivovať/1307 formovať/1292 inšpirovať/1081 (424/49865)

komunikovať nedok. ‹l›

1. i dok. odb. (čo komu) úradne oznamovať, oznámiť; spájať, spojiť

2. hovor. (s kým, s čím) byť v spojení, hovoriť

dorozumieť sa 1. vymeniť si myšlienky cudzím jazykom • dohovoriť sa: dorozumeli sa, dohovorili sa po anglickykomunikovať: komunikoval s cudzincom celkom dobre

2. p. dohodnúť sa


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


komunikovať 1. nadväzovať s niekým spojenie, obyč. prostredníctvom reči • dorozumievať sabyť v spojení: komunikujeme, dorozumievame sa, sme v spojení telefonicky

p. aj hovoriť

2. p. oznámiť 1


oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomieohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásilidať znaťdať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídetezahlásiťavizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na streduinzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garážezastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupodať správuzreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavilinformovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v dopravesignalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčalupovedomiťkniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisiekniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevuvyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudoktlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného

2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jarkniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk

3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľavyzradiť: vyzradiť vinníkakniž. denuncovaťsubšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneverupooznamovaťpoudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

komunikovať, -uje, -ujú nedok. i dok. odb.

1. (komu čo) úradne oznamovať, oznámiť: k. niekomu uznesenie;

2. (s čím) byť v spojení, vedľa seba

komunikovať ndk lat
1. dávať na známosť, verejne vyhlasovať niečo: prysahu communicowati musel (RUŽOMBEROK 1605); mnozy poklad swe maudrosti nechtegi otewriti, ten necommunicugi anebo gen za kus zlata to činiwagi (SP 1696); listi zanechawagu sa u mna, kdyby strankam potreba ukazowala, communicowati powinen budem (SEDLIČNÁ 1746)
2. čo vymieňať si názory na niečo, diskutovať, hovoriť o niečom: dokud túto wecz (cechmajster) z poctiwu cechu wssecku communicowati nebude (JELŠAVA 1748); mnozi kdiz do kostela prigdu, nowinki sobe powidagu a komunikugu (SPr 1783)
3. cirk prijímať oltárnu sviatosť: (veriaci majú) zgewne odpussteny prosyty a potom pak communikowaty (R. BREZOVO 1596); byl rozhřessenj, kommunjkowaný, pomazaný a zemřel (RW 1702)

Zvukové nahrávky niektorých slov

komunikovať: →speex →vorbis
a byť schopný komunikovať et être capable de communiquer
a komunikovali svoje pripomienky et communiquaient leurs observations
aktívne a efektívne komunikovať de communiquer activement et efficacement
komunikovať v rôznych jazykoch communiquer dans différentes langues
priamo a nepriamo komunikovať communiquer directement et indirectement
rýchlo a ľahko komunikovať de communiquer rapidement et facilement
účinne komunikovať v dvoch de communiquer efficacement dans deux
v žiadosti a komunikuje dans la demande et communique
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu