končiť -nč/-i! nedok. robiť koniec, zakončovať, dokončievať, završovať: k. schôdzku, dnes k-me (robotu) skôr;
končiac predl. s I vyj. koniec v poradí al. v čase: obslúžili všetkých – začínajúc objednanými svadobníkmi a k. náhodnými hosťami;
opak. končievať -a
// končiť sa mať koniec, prestávať: za riekou sa mesto k-í, deň sa ešte nek-í; slovo sa k-í na samohlásku má na konci samohlásku;
opak. končievať sa
končiť -čí -čia konči/konč! -čil -čiac -čiaci -čenie nedok.
končiť sa -čí sa -čia sa -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok.
končiť sa -čí sa -čia sa konči sa/konč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. 1. ▶ blížiť sa ku koncu, dokončievať sa, mať koniec; syn. završovať sa; op. začínať sa: prázdniny sa končia; rok sa končí; hra, schôdza, výstava sa končí; Snehom zasypáva [metelica] stopy končiaceho sa dňa. [K. Jarunková]; Vždy keď sa končí leto a blíži sa jeseň, radšej som na Dolniakoch. [V. Šikula] 2. (čím; ako) ▶ mať nejaký koniec, mať nejakú podobu v poslednom úseku trvania: román sa končí happyendom; jeho život sa končí nečakane a tragicky; veď vieš, ako sa končia podobné prípady; slová končiace sa na samohlásku 3. ▶ postupne sa míňať, spotrebúvať, používaním sa zmenšovať, ubúdať: zásoby sa nám končia ▷ opak. končievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ skončiť sa
končiť1 -čí -čia konči/konč! -čil -čiac -čiaci -čenie nedok. (čo (čím); s čím; ø) ▶ zakončovať istú činnosť, podujatie a pod.; dovádzať niečo do konca, do stavu, keď je to hotové; syn. završovať; op. začínať: k. prácu, prednášku; k. zber ozimín; musím už k.; dnes už končíme (s robotou); končím svoju poznámku; rozhovor končia pozdravom; vyhlásil, že končí s hereckou kariérou; štúdium končil tohto roku; Končila službu a prišla mu zároveň zaželať dobrú noc. [K. Lazarová] ▷ opak. končievať -va -vajú -val; dok. ↗ skončiť; ↗ i končiac
končiť2 -čí -čia konči/konč! -čil -čiac -čiaci -čenie nedok. expr. (kde) ▶ ocitať sa niekde v dôsledku istej neželanej činnosti, vlastnosti a pod.: plastové lyžičky končia v koši; šteňatá často končia v útulkoch; splašky zo žúmp končia v Liptovskej Mare; ako moderátor v televízii končíš!
končiť privádzať niečo do konca, robiť niečomu koniec • dokončievať • dokončovať • ukončovať: štúdium končil, dokončoval, ukončoval tohto roku; prácu sme dokončievali s vypätím síl • zakončovať • završovať: prednášku zakončoval, završoval výzvou všetkým prítomným • dovršovať (dosahovať koniec niečoho): tohto roku dovršuje päťdesiatku • uzatvárať • uzavierať • kniž. zakľučovať: uzatvárať, zakľučovať diskusiu, prejav, reč; uzavierať účty • hovor. finišovať (usilovať sa so zvýšeným úsilím urobiť niečo načas): finišujú so stavbou • dorábať (končiť robotu): stavbu už dorábajú
končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniec • prestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestáva • zakončievať sa • završovať sa • dokončievať sa • dokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončieva • uzatvárať sa • uzavierať sa • kniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučuje • prechádzať • zanikať • miznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznú • ustávať • utíchať • povoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje
rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzku • odstraňovať • likvidovať: likvidovať nezamestnanosť • odvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín volieb • odriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciách • anulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasov • subšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranice • končiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu
2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plány • mariť • kaziť • hatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmysly • porušovať: porušovať disciplínu
3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri práci • mýliť: pri učení ju mýlila aj hudba • znepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo
končiť, -í, -ia, rozk. -nč/-nči nedok. (čo) ukončovať, dokončovať, zakľučovať, dovršovať, završovať: k. prácu, rozhovor, k. štúdia; kniž. k. pozemskú púť o smrti;
opak. končievať, -a, -ajú;
dok. dokončiť, skončiť, ukončiť
|| končiť sa mať koniec, prestávať: rok, deň sa končí, hra sa končí; gram. slovo sa končí na samohlásku;
opak. končievať sa;
dok. skončiť sa
končiť nedok. (koňčic) 1. csl dokončovať niečo: Práve zme končili párať, ke_ca prišla ponuknuť (Ležiachov MAR); Dočkaj ma, uš končím (robotu), pójdem s tebu! (Vištuk MOD); Treba koňčic robotu (Sveržov BAR); končiť (Bobrovec LM) 2. nadávať na niekoho, hrešiť: Mocno na ňu koňčila, aňi ju vidzedz ňescela (Žalobín VRN) 3. vsl vybavovať: Koňči sebe, abi ho od vojska puśčiľi (Studenec LVO); Bul koňčic papire na okreśe, chce isc do Ameriki (Okrhlé GIR); Uš som sebe proboval koňčidz do Kanadi (Fintice PRE) 4. vsl odbavovať bohoslužbu: Tu chodzi omšu koňčic (Sobrance); Ten kňeź bars šumňe koňči (Dl. Lúka BAR) 5. neos. diať sa, prebiehať: Co śe to ve śvece koňči?! (Studenec LVO)
končiť sa nedok. (koňčic śe) dospievať ku koncu, prestávať, mať koniec: A uš ked mala sa končiť tá svaďba, tak (dávali) sa to tedi volalo radosňík (Lišov KRU); Uš sa končí mladba (Vištuk MOD); Ľudze jih biju, tim śe veśeľe koňči (Rankovce KOŠ) F. zboží sa uš končí (Lukáčovce HLO) - dozrieva
končiť ndk 1. ukončievať, dokončievať: finio: dokonáwám, zawjram, končjm, konec ďelám (KS 1763); končila reč swú (BR 1785) 2. robiť hrot, zahrocovať: cacumino: wrchugem, zawrssugem, sspicugem, končjm (KS 1763); acuo: ostrím, končjm (AP 1769); k. sa mať koniec niekde; dospievať ku koncu: rebra od pazuch začate na slabine se končia (KoB 1666); terminatur: končj sa (KS 1763)