Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

dokončiť -nč/-i! dok. doviesť do konca, skončiť, zakončiť, dovŕšiť: d. skladbu, stavbu, d. štúdiá;

nedok. dokončievať -a, dokončovať

končiť -nč/-i! nedok. robiť koniec, zakončovať, dokončievať, završovať: k. schôdzku, dnes k-me (robotu) skôr;

končiac predl. s I vyj. koniec v poradí al. v čase: obslúžili všetkých – začínajúc objednanými svadobníkmi a k. náhodnými hosťami;

opak. končievať -a

// končiť sa mať koniec, prestávať: za riekou sa mesto k-í, deň sa ešte nek-í; slovo sa k-í na samohlásku má na konci samohlásku;

opak. končievať sa

skončiť -nč/-i! dok.

1. dokončiť, zakončiť, zavŕšiť, op. začať: s. školu, prácu, službu, sezónu

2. urobiť koniec, prerušiť: s. s ohováraním; s. so životom; hovor. s tebou som s-l ďalej s tebou nehovorím

3. dostať sa do niečoho nepríjemného: s. na šibenici, v záchytke

4. docieliť istý výsledok: s. na 3. mieste, napokon s-l ako zástupca podniku

5. zomrieť: s. pod kolesami auta

// skončiť sa dostať sa na koniec, mať koniec, zavŕšiť sa, op. začať sa: zápas sa s-l, prednáška sa s-la

ukončiť -nč/-i! dok. dokončiť, dovŕšiť, zakončiť, skončiť: u-ené vzdelanie; u. diskusiu;

nedok. ukončovať

zakončiť -nč/-i! dok.

1. urobiť koniec niečoho, skončiť, dokončiť, zavŕšiť: z. prácu; z. prednášku

2. opatriť niečím na konci, na okraji, ukončiť: z. sukňu volánikom; veta z-ená otáznikom;

nedok. zakončovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

dokončiť ‑í ‑ia ‑nč/‑i! dok.

končiť ‑í ‑ia ‑nč/‑i! nedok.; končiť sa

skončiť ‑í ‑ia ‑nč/‑i! dok.; skončiť sa

ukončiť ‑í ‑ia ‑nč/‑i! dok.

zakončiť ‑í ‑ia ‑nč/‑i! dok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokončiť doviesť do konca (op. začať) • skončiť • ukončiť • zakončiť: dokončili, skončili nakrúcanie filmu; ukončiť, zakončiť začatú prácu • kniž.: dokonať • zakľúčiť: dokonal, zakľúčil príhovor citátom • prestať (s niečím): prestal s robotou až neskoro večer • dotiahnuť • dovŕšiť • zavŕšiť • zvŕšiť (na najvyššiu mieru): autor nedotiahol scénu do detailov; umelec dovŕšil, zavŕšil svoje dielo • korunovať (s úspechom): práca korunovaná úspechom, odmenou • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečomu): uzavrel diskusiu • absolvovať (dokončiť štúdium): absolvoval stáž v zahraničí • dohotoviť • dorobiť • dobudovať • dotvoriť (dokončiť ručnú al. intelektuálnu prácu): dohotovila, dorobila obed; dobudovať sídlisko; dotvoriť esej, obraz • skoncovať (dokončiť niečo nepríjemné): rázne skoncoval s hádkou • slang.: odkrútiť (si) • dokrútiť (si): chlapci si odkrútili, dokrútili vojenčinu • nár. pokončiť (Kukučín)

končiť privádzať niečo do konca, robiť niečomu koniec • dokončievať • dokončovať • ukončovať: štúdium končil, dokončoval, ukončoval tohto roku; prácu sme dokončievali s vypätím síl • zakončovať • završovať: prednášku zakončoval, završoval výzvou všetkým prítomným • dovršovať (dosahovať koniec niečoho): tohto roku dovršuje päťdesiatku • uzatvárať • uzavierať • kniž. zakľučovať: uzatvárať, zakľučovať diskusiu, prejav, reč; uzavierať účty • hovor. finišovať (usilovať sa so zvýšeným úsilím urobiť niečo načas): finišujú so stavbou • dorábať (končiť robotu): stavbu už dorábajú

končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniec • prestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestáva • zakončievať sa • završovať sa • dokončievať sa • dokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončieva • uzatvárať sa • uzavierať sa • kniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučuje • prechádzať • zanikať • miznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznú • ustávať • utíchať • povoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje

rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzku • odstraňovať • likvidovať: likvidovať nezamestnanosť • odvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín volieb • odriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciách • anulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasov • subšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranice • končiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu

2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plány • mariť • kaziť • hatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmysly • porušovať: porušovať disciplínu

3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri práci • mýliť: pri učení ju mýlila aj hudba • znepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo

skončiť 1. uskutočniť poslednú fázu, koniec niečoho, doviesť do konca (op. začať) • dokončiť • ukončiť • zakončiť: robotu sme skončili, ukončili o hodinu skôr; prednášku dokončil, zakončil citátom • kniž.: dokonať • zakľúčiť: začaté dielo autor už nestihne dokonať, zakľúčiť • nár. pokončiť: pokončiť vec razom (Kukučín) • dovŕšiť • zavŕšiť • zvŕšiť (na najvyššiu mieru, úplne): víťazstvo dovŕšime, z(a)vŕšime oslavou • korunovať (s úspechom): korunovať dielo oslavou • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečoho): uzavrieť, uzatvoriť besedu, sympózium • absolvovať (vychodiť školu, štúdium, kurz a pod.): gymnázium úspešne absolvoval • skoncovať (niečo nepríjemné, neželateľné, zdĺhavé a pod.): skoncujeme naše hádky; skoncovať s neporiadkami • prerušiť (predčasne): prerušiť ťarchavosť • prestať: prestať, skončiť s robotou

2. mať zlý koniec • hovor. expr. dobačovať • dogazdovať • doskákať: skončiť na šibenici, v nemocnici; už sme dobačovali, doskákali; takýmto spôsobom rýchlo dogazduješ

3. p. umrieť

uzatvoriť 1. dať do takej polohy al. stavu, ktorý znemožňuje prístup niekoho al. prívod niečoho • zatvoriť • uzavrieť • zavrieť (op. otvoriť): (u)zatvoriť športový areál; (u)zavrel dvere na kľúč; (u)zatvoriť potrubie, (u)zavrieť plynový kohútik • zapchať: zapchať otvor • prehradiť (priehradou znemožniť priechod): cestu do záhrady prehradili plotom • pozatvárať • pouzatvárať • pozavierať • pouzavierať (postupne, viacero vecí): po(u)zatvárali, po(u)zavierali všetky obloky • blokovať • zablokovať (nedovoliť prístup): (za)blokovať letisko • zabarikádovať (zabrániť prístupu barikádou): zabarikádovať vstup do budovy

2. urobiť súvislým • uzavrieť • spojiť: uzavrieť, uzatvoriť, spojiť obvod, okruh

3. urobiť definitívny koniec, záver niečoho (op. začať) • uzavrieť • zakončiť: debatu uzatvorili, uzavreli, zakončili vzájomnou dohodou • kniž. zakľúčiť: prednášku zakľúčil príkladom zo života • skončiť • dokončiť • zavŕšiť (doviesť do konca): štúdium skončil, zavŕšil doktorátom; začaté dielo už nedokončil, nezavŕšil

4. dohodou realizovať • uzavrieť: uzatvoriť, uzavrieť manželstvo • dohodnúť • dojednať (jednaním realizovať): dohodnúť, dojednať zmluvu o kúpe domu

5. dospieť k záveru, urobiť z niečoho záver • uzavrieť: z výsledkov uzatvorili, uzavreli, usúdili, že postup bol chybný • dedukovať (vyvodiť dedukciou): dedukoval správne

zakončiť doviesť do konca, urobiť koniec niečoho a obyč. na konci opatriť niečo niečím (op. začať) • zavŕšiť • kniž.: zvŕšiť • zakľúčiť: vystúpenie zakončili, z(a)vŕšili, zakľúčili tancom; sukňu zakončiť obrubou • kniž. dokonať: dokonať svoje dielo • uzavrieť • uzatvoriť (reč, rozhovor a pod.; op. otvoriť): uzavrieť, uzatvoriť diskusiu, prednášku • dokončiť • dovŕšiť (úplne, vyčerpávajúco): robotu nestihol dokončiť, dovŕšiť • skončiť • ukončiť: zápas skončiť, ukončiť predčasne • korunovať (úplne zakončiť): úspešnú robotu korunovala odmena • absolvovať (vychodiť školu, kurz a pod.): maturitu absolvoval výborne • zried. epilogizovať (urobiť záver; Vajanský)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokončiť, -í, -ia, rozk. -nči/-nč dok. (čo) doviesť do konca, skončiť, ukončiť, dovŕšiť: d. prácu, dielo, štúdia; stavba je dokončená;

nedok. dokončievať, -a, -ajú i dokončovať, -uje, -ujú

končiť, -í, -ia, rozk. -nč/-nči nedok. (čo) ukončovať, dokončovať, zakľučovať, dovršovať, završovať: k. prácu, rozhovor, k. štúdia; kniž. k. pozemskú púť o smrti;

opak. končievať, -a, -ajú;

dok. dokončiť, skončiť, ukončiť

|| končiť sa mať koniec, prestávať: rok, deň sa končí, hra sa končí; gram. slovo sa končí na samohlásku;

opak. končievať sa;

dok. skončiť sa

pokončiť, -í, -ia, rozk. -nči/-nč dok. nár. (čo) skončiť, ukončiť, dovŕšiť, dokončiť: Umienil si vec pokončiť razom. (Kuk.) Treba o jedny ústa menej živiť a prácu pokončíte. (Jégé)

pokončiť sa, -í, -ia, rozk. -nči/-nč dok. nár. dohodnúť sa, pokonať sa: Pokončíme sa azda po dobrom. (Kuk.)

skončiť¹, -í, -ia, rozk. -nč/-nči dok.

1. (čo) doviesť do konca, urobiť s niečím koniec, dokončiť, ukončiť, dovŕšiť: s. prácu, dielo, stavbu, operáciu; s. štúdiá, školu, vojenskú službu; s. rozhovor, reč; s. návštevu; s. obed, večeru;

2. (s čím, s kým i bezpredm.) ukončiť niečo prerušením činnosti, urobiť koniec niečomu: Skončil so životom. (Smrek); expr. s tebou (s vami) som skončil nehovorím viac s tebou (s vami);

3. (čím, ako) zakončiť, ukončiť, zavŕšiť niečo istým spôsobom: Začali clivou piesňou a skončili pijatikou. (Tat.); s. tragicky zahynúť;

4. (kde) ocitnúť sa niekde v dôsledku istej činnosti: Skončil vo väzení (Taj.) dostal sa do väzenia. Skončíš na šibenici (červ.) obesia ťa; s. na prvom (druhom, piatom) mieste byť v istej súťaži al. na pretekoch na prvom (druhom, piatom) mieste

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokončiť dokonavé sloveso
(ja) dokončím VKdsa+; (ty) dokončíš VKdsb+; (on, ona, ono) dokončí VKdsc+; (my) dokončíme VKdpa+; (vy) dokončíte VKdpb+; (oni, ony) dokončia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dokončil VLdsam+; (ona) dokončila VLdsaf+; (ono) dokončilo VLdsan+; (oni, ony) dokončili VLdpah+;
(ty) dokonči, dokonč! VMdsb+; (my) dokončime, dokončme! VMdpa+; (vy) dokončte, dokončite! VMdpb+;
(nejako) dokončiac VHd+;

končiť nedokonavé sloveso
(ja) končím VKesa+; (ty) končíš VKesb+; (on, ona, ono) končí VKesc+; (my) končíme VKepa+; (vy) končíte VKepb+; (oni, ony) končia VKepc+;

(ja som, ty si, on) končil VLesam+; (ona) končila VLesaf+; (ono) končilo VLesan+; (oni, ony) končili VLepah+;
(ty) konč, konči! VMesb+; (my) končme, končime! VMepa+; (vy) končite, končte! VMepb+;
(nejako) končiac VHe+;

nedokončiť dokonavé sloveso
(ja) nedokončím VKdsa-; (ty) nedokončíš VKdsb-; (on, ona, ono) nedokončí VKdsc-; (my) nedokončíme VKdpa-; (vy) nedokončíte VKdpb-; (oni, ony) nedokončia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nedokončil VLdsam-; (ona) nedokončila VLdsaf-; (ono) nedokončilo VLdsan-; (oni, ony) nedokončili VLdpah-;
(ty) nedokonč, nedokonči! VMdsb-; (my) nedokončme, nedokončime! VMdpa-; (vy) nedokončite, nedokončte! VMdpb-;
(nejako) nedokončiac VHd-;

nekončiť nedokonavé sloveso
(ja) nekončím VKesa-; (ty) nekončíš VKesb-; (on, ona, ono) nekončí VKesc-; (my) nekončíme VKepa-; (vy) nekončíte VKepb-; (oni, ony) nekončia VKepc-;

(ja som, ty si, on) nekončil VLesam-; (ona) nekončila VLesaf-; (ono) nekončilo VLesan-; (oni, ony) nekončili VLepah-;
(ty) nekonč, nekonči! VMesb-; (my) nekončime, nekončme! VMepa-; (vy) nekončite, nekončte! VMepb-;
(nejako) nekončiac VHe-;

neskončiť dokonavé sloveso
(ja) neskončím VKdsa-; (ty) neskončíš VKdsb-; (on, ona, ono) neskončí VKdsc-; (my) neskončíme VKdpa-; (vy) neskončíte VKdpb-; (oni, ony) neskončia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neskončil VLdsam-; (ona) neskončila VLdsaf-; (ono) neskončilo VLdsan-; (oni, ony) neskončili VLdpah-;
(ty) neskonči, neskonč! VMdsb-; (my) neskončime, neskončme! VMdpa-; (vy) neskončte, neskončite! VMdpb-;
(nejako) neskončiac VHd-;

neukončiť dokonavé sloveso
(ja) neukončím VKdsa-; (ty) neukončíš VKdsb-; (on, ona, ono) neukončí VKdsc-; (my) neukončíme VKdpa-; (vy) neukončíte VKdpb-; (oni, ony) neukončia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neukončil VLdsam-; (ona) neukončila VLdsaf-; (ono) neukončilo VLdsan-; (oni, ony) neukončili VLdpah-;
(ty) neukonči, neukonč! VMdsb-; (my) neukončime, neukončme! VMdpa-; (vy) neukončite, neukončte! VMdpb-;
(nejako) neukončiac VHd-;

nezakončiť dokonavé sloveso
(ja) nezakončím VKdsa-; (ty) nezakončíš VKdsb-; (on, ona, ono) nezakončí VKdsc-; (my) nezakončíme VKdpa-; (vy) nezakončíte VKdpb-; (oni, ony) nezakončia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nezakončil VLdsam-; (ona) nezakončila VLdsaf-; (ono) nezakončilo VLdsan-; (oni, ony) nezakončili VLdpah-;
(ty) nezakonč, nezakonči! VMdsb-; (my) nezakončme, nezakončime! VMdpa-; (vy) nezakončite, nezakončte! VMdpb-;
(nejako) nezakončiac VHd-;

skončiť dokonavé sloveso
(ja) skončím VKdsa+; (ty) skončíš VKdsb+; (on, ona, ono) skončí VKdsc+; (my) skončíme VKdpa+; (vy) skončíte VKdpb+; (oni, ony) skončia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) skončil VLdsam+; (ona) skončila VLdsaf+; (ono) skončilo VLdsan+; (oni, ony) skončili VLdpah+;
(ty) skonči, skonč! VMdsb+; (my) skončme, skončime! VMdpa+; (vy) skončte, skončite! VMdpb+;
(nejako) skončiac VHd+;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

skončiť dk
1. čo doviesť do konca, dokončiť, zavŕšiť niečo: kunsstowne roboty ku koncy sem priwedel a skončil liptov 1777; mentor zetnúce drwiny pylne skončil dylo pt 1778; Ssalamon skončil swe modlitby a prosby ps 1782
2. čo urobiť koniec niečomu, prerušiť niečo: Kristus skončíc w mukách swog wek v hrobe za tri dni zustawal pie 18. st zomrúc
o by sme zde krestansky žjli a dobre žiwot skončjli pop 1723–24 zomreli;
-ovať, -ievať ndk/frekv k 1: defungor: skončugi wu 1750; skončiwam mogu kazen mk 18. st;
skončiť sa dk dospieť do konca, ukončiť sa: z malym wogskem bogowány skončit se nemúže pt 1778; táto práce i w gjni čas skončit se muže hranovnica 17. st;
-ievať sa, -ovať sa ndk/frekv: skorssge se roboty a žatwy skončgewali turany 1716; pratelske toto konany se skončiewalo martin 1731; kde pomocz lidská se skončuge pep 1771; proč se apoštolské wyznánj wjry slowem amen skončuge wk 1779