konať, -á, -ajú nedok.
1. (čo i bezpredm.) robiť, činiť, vykonávať nejakú činnosť: k. svoju povinnosť, k. svedomite svoju prácu; k. dobro; k. (vojenskú) službu; k. podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; k. podľa svojho presvedčenia; k. podlo, nečestne; k. rozvážne, rázne; k. podľa vôle niekoho, podľa svojej vôle; k. na vlastnú päsť bez cudzej rady a pomoci; koná podľa svojej hlavy odmieta cudziu radu; nehovoriť, ale konať; k. cestu cestovať; Radšej som konal než kričal. (Kal.) Či si konal ako čestný človek? (Kuk.)
2. hovor. (komu čo) vybavovať na úrade: k. si povolenie, k. si pas; Ide svojej dcére konať rozsobáš. (Kuk.) Tak si prídu konať kus chleba aj iní (Ráz.) hľadať zamestnanie;
opak. konávať, -a, -ajú
|| konať sa
1. byť, uskutočňovať sa: koná sa schôdzka, slávnosť; predstavenie sa nekoná; Mali sa už konať ohlášky. (Kuk.)
2. nár. ustávať sa: Neviem, či sa sem darmo nekonám. (Tim.)