Slovenské slovníky

kssj psp sss ssj ma hssjV

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokonať dok. kniž.

1. dorobiť, dokončiť, zavŕšiť: d. začatú prácu

2. zomrieť, skonať: d-l po ťažkej chorobe;

nedok. dokonávať -a

konať nedok.

1. robiť (význ. 2), uskutočňovať, vykonávať (nejakú činnosť): k. si svoju povinnosť; k. nečestne; treba k. byť aktívny; k. z lásky; morálne k-nie

2. vybavovať: k. si pas

□ k. pokánie kajať sa;

opak. konávať -a

// konať sa byť, uskutočňovať sa: schôdzka sa nek-á;

opak. konávať sa

pokonať dok. hovor. vykonať, vybaviť: na úrade nič nep-l;

nedok. pokonávať -a

// pokonať sa zmierlivo sa dohodnúť: rozvadení susedia sa p-li; p. sa s protivníkom;

nedok. pokonávať sa

prekonať dok.

1. nadobudnúť prevahu, premôcť, zdolať: p. súpera, p. ťažkosti, prekážky; p. chorobu; p. vzdialenosť prejsť; p. pokušenie

2. výkonom prevýšiť, predstihnúť: p. normu; p. rekord; p. očakávanie

3. vývojovo postúpiť nad niečo: p-né stanovisko, p-ný názor;

nedok. prekonávať -a

// prekonať sa byť horlivý al. úspešný v niečom: dnes si sa v práci p-l;

nedok. prekonávať sa

skonať dok. kniž. zomrieť: ticho s., s. v bolestiach

● až do s-nia sveta vždy;

nedok. skonávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokonať ‑á ‑ajú dok.

konať ‑á ‑ajú nedok.; konať sa

pokonať ‑á ‑ajú dok.; pokonať sa

prekonať ‑á ‑ajú dok.; prekonať sa

skonať ‑á ‑ajú dok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

diať sa (iba v 3. os.) vyskytovať sa v istom stave, procese v určitom čase • robiť sa: Čo sa to tam deje, robí? • stávať sa: ľuďom sa stáva všeličo • konať sa • byť • uskutočňovať sa • realizovať sa (obyč. o konkrétnych veciach): predstavenie sa nekonalo, nebolo; uskutočňujú sa, realizujú sa vážne zmeny • odohrávať sa • prebiehať (v dlhšom časovom úseku): manifestácie sa odohrávali, prebiehali pokojne • expr.: variť sa • mlieť sa: nikto nevie, čo sa tam varí, melie • hovor. zried.: triafať sa • prihadzovať sa: v živote sa triafajú, prihadzujú všelijaké veci

dokonať 1. p. dokončiť 2. p. umrieť

dokončiť doviesť do konca (op. začať) • skončiť • ukončiť • zakončiť: dokončili, skončili nakrúcanie filmu; ukončiť, zakončiť začatú prácu • kniž.: dokonať • zakľúčiť: dokonal, zakľúčil príhovor citátom • prestať (s niečím): prestal s robotou až neskoro večer • dotiahnuť • dovŕšiť • zavŕšiť • zvŕšiť (na najvyššiu mieru): autor nedotiahol scénu do detailov; umelec dovŕšil, zavŕšil svoje dielo • korunovať (s úspechom): práca korunovaná úspechom, odmenou • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečomu): uzavrel diskusiu • absolvovať (dokončiť štúdium): absolvoval stáž v zahraničí • dohotoviť • dorobiť • dobudovať • dotvoriť (dokončiť ručnú al. intelektuálnu prácu): dohotovila, dorobila obed; dobudovať sídlisko; dotvoriť esej, obraz • skoncovať (dokončiť niečo nepríjemné): rázne skoncoval s hádkou • slang.: odkrútiť (si) • dokrútiť (si): chlapci si odkrútili, dokrútili vojenčinu • nár. pokončiť (Kukučín)

jednať 1. správ. konať, robiť, počínať si

2. správ. rokovať, prerokúvať, diskutovať

3. správ. zaobchádzať, vychádzať

konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávať • robiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumu • uskutočňovať • realizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovať • arch. činiť: činí dobré skutky • postupovať • pokračovať • počínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov

2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať si • vykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si pas • zariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne

skončiť 1. uskutočniť poslednú fázu, koniec niečoho, doviesť do konca (op. začať) • dokončiť • ukončiť • zakončiť: robotu sme skončili, ukončili o hodinu skôr; prednášku dokončil, zakončil citátom • kniž.: dokonať • zakľúčiť: začaté dielo autor už nestihne dokonať, zakľúčiť • nár. pokončiť: pokončiť vec razom (Kukučín) • dovŕšiť • zavŕšiť • zvŕšiť (na najvyššiu mieru, úplne): víťazstvo dovŕšime, z(a)vŕšime oslavou • korunovať (s úspechom): korunovať dielo oslavou • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečoho): uzavrieť, uzatvoriť besedu, sympózium • absolvovať (vychodiť školu, štúdium, kurz a pod.): gymnázium úspešne absolvoval • skoncovať (niečo nepríjemné, neželateľné, zdĺhavé a pod.): skoncujeme naše hádky; skoncovať s neporiadkami • prerušiť (predčasne): prerušiť ťarchavosť • prestať: prestať, skončiť s robotou

2. mať zlý koniec • hovor. expr. dobačovať • dogazdovať • doskákať: skončiť na šibenici, v nemocnici; už sme dobačovali, doskákali; takýmto spôsobom rýchlo dogazduješ

3. p. umrieť

umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

zakončiť doviesť do konca, urobiť koniec niečoho a obyč. na konci opatriť niečo niečím (op. začať) • zavŕšiť • kniž.: zvŕšiť • zakľúčiť: vystúpenie zakončili, z(a)vŕšili, zakľúčili tancom; sukňu zakončiť obrubou • kniž. dokonať: dokonať svoje dielo • uzavrieť • uzatvoriť (reč, rozhovor a pod.; op. otvoriť): uzavrieť, uzatvoriť diskusiu, prednášku • dokončiť • dovŕšiť (úplne, vyčerpávajúco): robotu nestihol dokončiť, dovŕšiť • skončiť • ukončiť: zápas skončiť, ukončiť predčasne • korunovať (úplne zakončiť): úspešnú robotu korunovala odmena • absolvovať (vychodiť školu, kurz a pod.): maturitu absolvoval výborne • zried. epilogizovať (urobiť záver; Vajanský)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokonať, -á, -ajú dok.

1. (čo) vykonať až do konca, dokončiť, zavŕšiť: d. prácu, dielo; dokonaj, čo si začal;

2. zomrieť, skonať: Privalila ho fúra a v špitáli dokonal. (Taj.);

nedok. dokonávať, -a, -ajú

konať, -á, -ajú nedok.

1. (čo i bezpredm.) robiť, činiť, vykonávať nejakú činnosť: k. svoju povinnosť, k. svedomite svoju prácu; k. dobro; k. (vojenskú) službu; k. podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; k. podľa svojho presvedčenia; k. podlo, nečestne; k. rozvážne, rázne; k. podľa vôle niekoho, podľa svojej vôle; k. na vlastnú päsť bez cudzej rady a pomoci; koná podľa svojej hlavy odmieta cudziu radu; nehovoriť, ale konať; k. cestu cestovať; Radšej som konal než kričal. (Kal.) Či si konal ako čestný človek? (Kuk.)

2. hovor. (komu čo) vybavovať na úrade: k. si povolenie, k. si pas; Ide svojej dcére konať rozsobáš. (Kuk.) Tak si prídu konať kus chleba aj iní (Ráz.) hľadať zamestnanie;

opak. konávať, -a, -ajú

|| konať sa

1. byť, uskutočňovať sa: koná sa schôdzka, slávnosť; predstavenie sa nekoná; Mali sa už konať ohlášky. (Kuk.)

2. nár. ustávať sa: Neviem, či sa sem darmo nekonám. (Tim.)

pokonať, -á, -ajú dok. (čo) dať niečo do poriadku, vykonať, vybaviť: Tak čo si pokonal? spýtala sa bojazlivo. (Rys.) Chodil z úradu na úrad, ale jeho vplyv bol slabý, nič nepokonal. (Žáry) Prišiel som v dobrej vôli vec pokonať. (Fig.); kým on tam pokoná si veci a vráti sa (Tim.)

pokonať sa, -á, -ajú dok. (s kým i bezpredm.) dohodnúť sa, dojednať sa, dohovoriť sa (so zmierujúcim výsledkom): Chcel som ísť za Zápotočným a s ním sa pri tichosti pokonať. (Fig.) Sýkora s Belankou bol by sa azda vedel pokonať. (Urb.) Nevaďte sa, ale pokonajte sa podobrotky. (Záb.); pren. Viete, ako sa po prevrate pokonali s tými, čo z nich cicali krv (Jil.) zúčtovali;

nedok. pokonávať sa, -a, -ajú

prekonať, -á, -ajú dok.

1. (čo) prečkať, prežiť niečo, obyč. nepríjemné, bolestivé a pod.; zdolať: p. chorobu, ťažkosti, krízu, nebezpečenstvo, sklamanie, smútok; p. cestu; p. prekážky, nedostatky;

2. (koho, čo) premôcť, predstihnúť, prevýšiť: Boli pyšní, že si ostatných prekonal. (Al.) Už sme prekonali normu. (Skal.); šport. p. rekord dosiahnuť lepší výkon, než bol doterajší rekord; p. brankára dať mu gól; kniž. prekonané stanovisko zastarané, prežité; prekonaný názor zastaraný, prežitý

● p. očakávanie urobiť, ukázať viac, než sa predpokladalo, očakávalo;

nedok. prekonávať, -a, -ajú

|| prekonať sa expr. zried. podať, ukázať veľký výkon: Robí, akoby sa chcel prekonať. (Tim.);

nedok. prekonávať sa

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokonať dokonavé sloveso
(ja) dokonám VKdsa+; (ty) dokonáš VKdsb+; (on, ona, ono) dokoná VKdsc+; (my) dokonáme VKdpa+; (vy) dokonáte VKdpb+; (oni, ony) dokonajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dokonal VLdsam+; (ona) dokonala VLdsaf+; (ono) dokonalo VLdsan+; (oni, ony) dokonali VLdpah+;
(ty) dokonaj! VMdsb+; (my) dokonajme! VMdpa+; (vy) dokonajte! VMdpb+;
(nejako) dokonajúc VHd+;

konať nedokonavé sloveso
(ja) konám VKesa+; (ty) konáš VKesb+; (on, ona, ono) koná VKesc+; (my) konáme VKepa+; (vy) konáte VKepb+; (oni, ony) konajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) konal VLesam+; (ona) konala VLesaf+; (ono) konalo VLesan+; (oni, ony) konali VLepah+;
(ty) konaj! VMesb+; (my) konajme! VMepa+; (vy) konajte! VMepb+;
(nejako) konajúc VHe+;

nedokonať dokonavé sloveso
(ja) nedokonám VKdsa-; (ty) nedokonáš VKdsb-; (on, ona, ono) nedokoná VKdsc-; (my) nedokonáme VKdpa-; (vy) nedokonáte VKdpb-; (oni, ony) nedokonajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nedokonal VLdsam-; (ona) nedokonala VLdsaf-; (ono) nedokonalo VLdsan-; (oni, ony) nedokonali VLdpah-;
(ty) nedokonaj! VMdsb-; (my) nedokonajme! VMdpa-; (vy) nedokonajte! VMdpb-;
(nejako) nedokonajúc VHd-;

nekonať nedokonavé sloveso
(ja) nekonám VKesa-; (ty) nekonáš VKesb-; (on, ona, ono) nekoná VKesc-; (my) nekonáme VKepa-; (vy) nekonáte VKepb-; (oni, ony) nekonajú VKepc-;

(ja som, ty si, on) nekonal VLesam-; (ona) nekonala VLesaf-; (ono) nekonalo VLesan-; (oni, ony) nekonali VLepah-;
(ty) nekonaj! VMesb-; (my) nekonajme! VMepa-; (vy) nekonajte! VMepb-;
(nejako) nekonajúc VHe-;

nepokonať dokonavé sloveso
(ja) nepokonám VKdsa-; (ty) nepokonáš VKdsb-; (on, ona, ono) nepokoná VKdsc-; (my) nepokonáme VKdpa-; (vy) nepokonáte VKdpb-; (oni, ony) nepokonajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nepokonal VLdsam-; (ona) nepokonala VLdsaf-; (ono) nepokonalo VLdsan-; (oni, ony) nepokonali VLdpah-;
(ty) nepokonaj! VMdsb-; (my) nepokonajme! VMdpa-; (vy) nepokonajte! VMdpb-;
(nejako) nepokonajúc VHd-;

neprekonať dokonavé sloveso
(ja) neprekonám VKdsa-; (ty) neprekonáš VKdsb-; (on, ona, ono) neprekoná VKdsc-; (my) neprekonáme VKdpa-; (vy) neprekonáte VKdpb-; (oni, ony) neprekonajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neprekonal VLdsam-; (ona) neprekonala VLdsaf-; (ono) neprekonalo VLdsan-; (oni, ony) neprekonali VLdpah-;
(ty) neprekonaj! VMdsb-; (my) neprekonajme! VMdpa-; (vy) neprekonajte! VMdpb-;
(nejako) neprekonajúc VHd-;

neskonať dokonavé sloveso
(ja) neskonám VKdsa-; (ty) neskonáš VKdsb-; (on, ona, ono) neskoná VKdsc-; (my) neskonáme VKdpa-; (vy) neskonáte VKdpb-; (oni, ony) neskonajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neskonal VLdsam-; (ona) neskonala VLdsaf-; (ono) neskonalo VLdsan-; (oni, ony) neskonali VLdpah-;
(ty) neskonaj! VMdsb-; (my) neskonajme! VMdpa-; (vy) neskonajte! VMdpb-;
(nejako) neskonajúc VHd-;

nevykonať dokonavé sloveso
(ja) nevykonám VKdsa-; (ty) nevykonáš VKdsb-; (on, ona, ono) nevykoná VKdsc-; (my) nevykonáme VKdpa-; (vy) nevykonáte VKdpb-; (oni, ony) nevykonajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nevykonal VLdsam-; (ona) nevykonala VLdsaf-; (ono) nevykonalo VLdsan-; (oni, ony) nevykonali VLdpah-;
(ty) nevykonaj! VMdsb-; (my) nevykonajme! VMdpa-; (vy) nevykonajte! VMdpb-;
(nejako) nevykonajúc VHd-;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

skonať dk
1. čo skončiť, ukončiť niečo: naposledý abych tuto reč mú skonál, mnozý sobe z gedného kalichu z ginými pjti osskliwegu ia 1708; neosožy welku misel, malu sylu maťi, nečo začať a neskonať gv 1755; když král Peleus swau reč skonal, Herkules takto odpowedel hi 18. st
• Baláciusse (kôň) na zem uwrhel a poranil, že do mesta musel odnesen bitj, kde swúg žiwot skonal vp 1764 skončil
2. zomrieť: (Jakub Krayzl) skonal w nassem pocztiwemm meste sučany 1573; wstal gsy pro nasse spaseňý, kdyžs gsy tak na krýži skonal cc 1655; gdy, pracug, aby potom tobe dobre bylo, abys dobre umrel a sstasliwe skonal sk 1697; z dwúch bratru geden giž skonal vp 1764; swateho Pawla, prwsjho pustownika, kdj skonal, uctilj lwowe káz 18. st;
-ávať ndk k 1: gak skoro týto wecy pomijgagj, tak skoro žiwot nass hýne, skonáwa sk 1697; elaboro: z uplna dodelati, dokonáwati, skonáwati wu 1750; absolvere: zkonáwati pd 18. st; k 2: in agonia est: umjrá, skonáwá wu 1750; exspiro: zemjrám, skonáwám ks 1763; Xtus gakobi skonawati mal, potil se krwu ws 18. st;
skonať sa dk skončiť sa: toho nepoznal žádnj na wssem swete, když se skonal čas cc 1655; nikdy uskost se neskona, wždy bude trwati gš 1758; gesste sa neskonaly dnowe masa gedeny káz 18. st;
-ávať sa ndk: od Boroweg pak k Czernemu blatu, kdezto se skonawa Dobrassowsky chotar trenčín 1640; kde se skonáwá otázka a kde se začjna odpowed bz 1749; gradatio: spúsob reči, když se druhé slowo tak začiná, gak se prwnj skonáwá wu 1750