kopcom prísl. hovor. vrchom, vrchovato: naklásť na tanier k.
kopcom prísl.
kopcom prísl. ▶ vysoko nad okraj niečoho, vrchovato; syn. kopcovito: hrnček múky naplnený k. nie zarovno; naklásť drevo na vozík k.; pridaj ešte za malú lyžičku škorice, ale k.; Sedeli za stolom kopcom naloženým všetkými dobrotami. [L. Ťažký]; žart. Nalial by som ti aj kopcom, ale sám vidíš, pretieklo by. [P. Andruška]
dovrchu 1. až po samý vrch, po samý okraj; nad rovinu okraja • doplna • plno • plne: vo vedre bolo vody dovrchu, doplna; kone ťažko ťahali plno naložený voz • vrchom • vrchovato • hovor. kopcom: vrchom, vrchovato naložené auto sa prevrátilo do priekopy; halušiek nám naložila kopcom • nár. štrichom
2. smerom k vyššie položenému miestu • dohora: cesta vedie dovrchu, dohora • hore • nahor: vyšplhali sa hore, nahor
kopcom p. vrchovato, dovrchu 1
vrchovato až po vrch, až po okraj • vrchom • dovrchu: vrchovato, vrchom naložené auto • doplna: v koši bolo jabĺk doplna • hovor.: kopcovito • kopcom: chlapcovi nakládla kopcovito, kopcom zemiakov • kopito • kopisto • nár. štrichom
kopcom prísl. hovor. vysoko nad rovinu okrajov nádoby: nasypať, naplniť misu, kôš k.; Do mištičky nakladá kopcom zemiakov. (Heč.)
kopcom prísl. turč, priev, jzsl, spiš nad mieru vrchovato: Daj mi toho kopcom, ja to mám rád! (Košťany n. Tur. MAR); Naložel kopcom rebrín zemače a ottáhel na sklátku (Trenč. Závada TRČ); Štrichuvalo sa len pri predaji, doma sa merice nasípali kopcom (Brestovany TRN); Nabrac kopcom na misu (Studenec LVO)