kopcom prísl. hovor. vrchom, vrchovato: naklásť na tanier k.
kopcom prísl. ▶ vysoko nad okraj niečoho, vrchovato; syn. kopcovito: hrnček múky naplnený k. nie zarovno; naklásť drevo na vozík k.; pridaj ešte za malú lyžičku škorice, ale k.; Sedeli za stolom kopcom naloženým všetkými dobrotami. [L. Ťažký]; žart. Nalial by som ti aj kopcom, ale sám vidíš, pretieklo by. [P. Andruška]
dovrchu 1. až po samý vrch, po samý okraj; nad rovinu okraja • doplna • plno • plne: vo vedre bolo vody dovrchu, doplna; kone ťažko ťahali plno naložený voz • vrchom • vrchovato • hovor. kopcom: vrchom, vrchovato naložené auto sa prevrátilo do priekopy; halušiek nám naložila kopcom • nár. štrichom
2. smerom k vyššie položenému miestu • dohora: cesta vedie dovrchu, dohora • hore • nahor: vyšplhali sa hore, nahor
kopcom p. vrchovato, dovrchu 1
vrchovato až po vrch, až po okraj • vrchom • dovrchu: vrchovato, vrchom naložené auto • doplna: v koši bolo jabĺk doplna • hovor.: kopcovito • kopcom: chlapcovi nakládla kopcovito, kopcom zemiakov • kopito • kopisto • nár. štrichom
kopcom prísl. hovor. vysoko nad rovinu okrajov nádoby: nasypať, naplniť misu, kôš k.; Do mištičky nakladá kopcom zemiakov. (Heč.)
(jeden) kopec; (bez) kopca; (ku) kopcu; (vidím) kopec; (ó) kopec!; (o) kopci; (s) kopcom;
(dva) kopce; (bez) kopcov; (ku) kopcom; (vidím) kopce; (ó) kopce!; (o) kopcoch; (s) kopcami;