kopec -pca m.
1. (menší) vrch, vyvýšenina: strmý, mierny k., okrúhle k-e, vyjsť na k.
2. svah, breh, vrch: motor dobre (ne)ťahá do k-a, hore k-om
● → ide to s ním dolu k-om;
kopcový príd.;
kopček -a m. zdrob.;
kopčisko -a -čísk s., v jedn. i m. zvel.
kopec kopca pl. N kopce m.
Imrov Kopec -vho Kopca m. časť obce Pravica;
Kopčan, Imrovokopčan -na pl. N -nia m.;
Kopčanka, Imrovokopčanka -ky -niek ž.;
kopecký, imrovokopecký -ká -ké príd.
Kopec -ca m. časť obce Košecké Podhradie;
Kopčan -na pl. N -nia m.;
Kopčanka -ky -niek ž.;
kopecký -ká -ké príd.
kopec kopca pl. N kopce m. 1. ▶ prirodzená vyvýšenina v teréne vystupujúca nad ostatnú krajinu, vŕšok: mierny k.; zalesnené kopce; malebný k. nad mestom; úpätie kopca; do kopca, hore kopcom po ceste stúpajúcej nahor; z kopca, dolu kopcom po ceste nadol; z vrcholu kopca je dobrý výhľad; stáť na kopci; vybehnúť na najvyšší k.; zbehnúť z kopca do údolia; kráčať hore strmým kopcom; odstaviť vozidlá pod kopcom; autobus zmizol za kopcom; Kde bolo, tam bolo, na veľkom kopci zlatý zámok stojí. [V. Čurmová] □ geod. hraničný kopec stabilizačný znak z nahromadenej hliny al. kamenia do tvaru kopčeka umiestnený na hranici lesných porastov, pozemkov a pod. 2. hovor. expr. ▶ pomerne veľké množstvo al. veľký počet niečoho; syn. kopa, fúra: celý k. voľného času; užiť si k. zábavy; má teraz k. starostí; obklopiť sa kopcom zbytočných vecí; Všetci majú zrazu kopec nápadov, ako sa problémy mali riešiť. [Pt 1999]; Musel pribrať, a preto jedol kopce zmrzliny. [VNK 2000] ◘ fraz. ide to dole kopcom s niečím niečo sa vyvíja zle, nepriaznivo; ide to s ním dolu kopcom/z kopca jeho stav, postavenie sa zhoršuje, upadá, je mu čoraz horšie ▷ zdrob. ↗ kopček; kopčisko -ka -čísk s., v sg. i m. zvel.: Potom sme sa vydriapali na kopec, na strmé kopčisko bez konca. [J. Kot]; Bolo tam mnoho ďalších kapiel a kopčisko bláznivého programu. [VNK 2001]
hrb okrúhla vyvýšenina • hrboľ • hrbolec (menšia okrúhla vyvýšenina): hrby, hrbole, hrbolce na ceste • kopec • kopček (v teréne): potknúť sa o kopec, kopček hliny, zeme
kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnoja • hŕba • kopec • hrobľa: hŕba kamenia • stôs • hovor.: štôs • štós • expr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh
2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromada • hŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detí • húf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýb • masa: masy čitateľov • dav: davy ľudí na uliciach • zástup: zástupy demonštrantov • kŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detí • hovor. halda: haldy smetí • hovor. more: more ľudí, more sĺz • hovor. regiment: regimenty divákov • hovor. expr. fúra: fúra návštevníkov • hovor. expr.: hrôza • hrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papiera • hovor. expr. sila: sila ľudí • hovor. expr. rákoš: rákoš kačíc • expr. hora: hora starostí • subšt. kopec: kopec trápenia • expr.: záplava • záľaha: záplava, záľaha utečencov • expr. vagón: vagón rečí • expr. milión: milióny nezamestnaných • expr. roj: roj školákov • expr. stoh: stoh spisov • expr. hrča: hrča chalanov (Kužel) • expr. vodopád: vodopád slov • expr. vrch: vrch kníh (Tatarka) • expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentov • publ. inflácia: inflácia sľubov • subšt. spústa: spústa utečencov
3. p. veľa
kopec 1. vyvýšené miesto v teréne: v diaľke vidieť kopce • vyvýšenina: vyvýšenina s rozhľadom • vŕšok • vŕštek • kopček: vyjsť na vŕšok, vŕštek, kopček • pahorok (nízky kopec) • pahrbok (Vajanský) • návršie: na návrší stojí zámok • úvršie: vystúpiť na úvršie (Tatarka) • vyvýšenisko (Figuli) • chopok: chopok zarastený materinou dúškou • hrb (Ondrejov) • zastar. brdo (skalnatý kopec) • kniž. výšina: na výšine sa belie sneh • kniž. chlm (Jesenská)
2. p. svah 3. p. kopa 1, kus 3
kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľa • časť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve časti • hovor. fľak: fľak zeme • nár. falat: falat chleba • zastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál
2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytku • predmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmety • exemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplároch • výtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačky • vyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach
3. veľké množstvo • expr.: kopa • hromada • kopec • hora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémov • hovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemností • subšt. spústa
4. p. dielo
svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahu • stráň: na stráni rastú jahody • úbočie • úboč: cesta vedúca úbočím, úbočou • úbočina (Hviezdoslav) • strmina • zráz • úplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazom • úšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustom • grúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňoch • stena (zvislý svah): skalnatá stena • breh: stúpajú hore prudkým brehom • zried.: príkrina • zábrežie (Sládkovič) • spust (Laskomerský) • kopec • vrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchom • nár. lazina
vrch 1. väčšia vyvýšenina v teréne: vyjsť na vrch; pásmo vrchov • hora (vrch, obyč. porastený stromami): vysoká hora • kopec (obyč. menšia vyvýšenina): na kopci stojí kaplnka
p. aj kopec 1
2. p. svah 3. p. vrchol 1 4. p. povrch 1 5. p. kopa 2
zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupe • hovor. šor: stáť v šore • hovor. front: front na vstupenky • rad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencov • poradie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradia • prúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantov • expr. procesia: procesia výletníkov
2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovy • masa: masy pochodujú mestom • húf: húf detí • expr.: kopa • kopec • hromada: na zápas prišla kopa, hromada divákov • expr.: hŕba • zhrk: hŕba zvedavcov • expr.: záplava • záľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakov • expr. kŕdeľ: kŕdeľ školákov • expr. armáda: armáda nezamestnaných • hovor. expr. rákoš: rákoš detí • hovor. fúra: fúra ľudí • expr., obyč. pejor. tlupa • subšt. spústa
kopec, -pca m.
1. menšia vyvýšenina v teréne, malý vrch, vŕšok: mierny k., vyjsť na k., ísť do k-a, stáť na k-i
● hovor.: ide to s ním z k-a (dolu k-om) jeho stav, postavenie sa zhoršuje; má naňho z k-a hnevá sa naň;
2. hŕbka zeme: medzi jarky a kopce sadíme cibuľu;
kopček, -a m. zdrob.
kopec m. 1. strsl, zsl vyvýšenina v teréne, vŕšok, svah: Na kopci boľi Nenci (Čierny Balog BRE); Ešťe takí kopedz bou̯ čez ďeďinu, to zme zvaľi Šťeukeje vŕšok (Lešť MK); Do kopcou po šťiri koňe sa zapinalo (Heľpa BRE); Dobré dve hoďini sa mosí íď do kopca (Kšinná BÁN); Na kopci viviéra (prameň) dozd visoko (Dobrá Voda PIE); Gde neňi hora na kopci, sú tam spasinki, vinohradi sú pot kopcama (Dúbravka BRA) L. hrubí kopec (Dúbravka BRA) - vrch; chrašťoví kopec (Mur. Dl. Lúka REV) - vŕšok zarastený krovím F. mojie nohe už ňechoďej kopce (Kociha RS) - som nevládny; iďe to s ňim s kopca (Rim. Píla RS) - jeho položenie sa zhoršuje; má naňho s kopca (Bošáca TRČ) - hnevá sa na neho 2. jzsl nakopená hŕba niečoho a. kopa: Kopce burgiňe zakrijeme okrajkami, abi ňezamrzla (Brodzany TOP); Babi išli rozhadzuvat kopce hnoja po roli (Hor. Súča TRČ); Také kopce boli na zbožníh jamách po humnách (Ružindol TRN) b. hŕbka zeme vyrytá krtom al. nakopená mravcami: Iďemo kopce rozhrebívač (Rat. Zdychava RS); Rozhrabával som kopce ot krčíc (Vaďovce MYJ); Na lúke bóv mravčací kopec (Trakovice HLO); mraučací kopec (Selce KRU) c. jstrsl, jzsl okopcované zemiakové hniezdo: Krumpľe sa okopávaľi do kopcov (Cerovo KRU); Aľe pekné kopce jesto, ažda bude (zemiakov) pod ňima (Kalinovo LUČ); V jedném kopci biu̯o tricet grumbirú (Brodské SKA); Nékerén kopci bolo pekních krumpél, nékerém len dve-tri (Brestovany TRN) d. jstrsl, jzsl vin. ochranný násyp na mladých viničných štepoch: Pot ťinto kopcon sa isťe šťepi zasadeňie (Pukanec LVI); zadoluváňí do kopcov (Tesáre TOP); kopec (Lamač BRA) 3. hont-novohr hrobľa, krecht na uskladnenie zemiakov: Krumpľe v hroboch sa, f tích kopcach (Dačov Lom KRU); kopec (Šuľa MK, Dol. Tisovník MK) 4. záh útvar z krmovín a. kopa sena: Potom zme seno zhrabivali do kopcú (Štefanov SEN); Tri kopce zau̯ na fúru (Brodské SKA) b. stoh slamy: Sláma sa ukládá do kopcú (Dúbravka BRA)
kopček p. kopec
kopec [k-, ch-] m 1. menší vrch: collis: kopec, pahrbek (VT 1648); collis: wrssek, kopec, hora (KS 1763); našim pretkom kralja uherski dali do užitku naš chotar v celosti šetek kopci ohradeny (BELUŠA 1783 CM); kopce w rowinach se spatrugj (WSt 18. st) 2. umelo navŕšený kopcovitý útvar, kt. obyč. slúžil ako hraničný znak: ten wrssek Dobrassowanya za kopce drzia (TRENČÍN 1640) za hraničný znak; od toho bučka na wrch k dubu, na kterem znaky su wyrubane y kopecz zeme gest nametany (BLATNICA 1643); obnowowaly kopcze stare (s. l. 1692); za Zadnou skalou niže chopcza naznačeneho zaruba a priechod biwal (VELIČNÁ 1723); pri ceste predoznamene curie geden weliki kopec učiniti magi (ZÁBORIE 1730); L. nowe ciele a kopce chotarne (ORAVA 1658); pangere terminos: kopce házati mezné (KS 1763) hraničné znaky 3. hŕbka zeme: krtice hromadky (:kopce:) delá (OP 1685) krtince; umrela mi žena, už som vdovec, už je z čiernej zemi na nej kopec (PV 18. st) L. krtičí, krtový k. krtinec: grummi: krtici kopce (HD 1706-07); kopcze krtowe na lukach roskopawalj (ŽILINA 1736); myrmecia: kopec mrawencúw (VTL 1679) mravenisko; tumulus: pohrebny kopec (KS 1763) hrob P. tpn villa Copezan (Kopčany) (pri Nedede 1113 CDSl); Kopchan (Kopčany 1392 VSO); poss. Kopech ( 1397), Kopecz ( 1473 Kopec VSO); -ček [-(e)ček] dem k 1: colliculus: wrchček, kopček; campolus: kopeček s krowjm (KS 1763); za Bystricú na kopečku rubali se pro devečku (PV 18. st); k 2: až po hrobličku anebo kopček slobodne pasaly (VELIČNÁ 1732); k 3: kopeček neb hromádka země (FO 1737)