Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst obce priezviská un

kopec -pca m.

1. (menší) vrch, vyvýšenina: strmý, mierny k., okrúhle k-e, vyjsť na k.

2. svah, breh, vrch: motor dobre (ne)ťahá do k-a, hore k-om

→ ide to s ním dolu k-om;

kopcový príd.;

kopček -a m. zdrob.;

kopčisko -a -čísk s., v jedn. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kopec ‑pca m.; kopcový; kopček ‑a m.; kopčisko ‑a ‑čísk s., jedn. i m.

kopec kopca pl. N kopce m.

Imrov Kopec -vho Kopca m. časť obce Pravica;

Kopčan, Imrovokopčan -na pl. N -nia m.;

Kopčanka, Imrovokopčanka -ky -niek ž.;

kopecký, imrovokopecký -ká -ké príd.


Kopec -ca m. časť obce Košecké Podhradie;

Kopčan -na pl. N -nia m.;

Kopčanka -ky -niek ž.;

kopecký -ká -ké príd.


kopec kopca pl. N kopce m. 1. ▶ prirodzená vyvýšenina v teréne vystupujúca nad ostatnú krajinu, vŕšok: mierny k.; zalesnené kopce; malebný k. nad mestom; úpätie kopca; do kopca, hore kopcom po ceste stúpajúcej nahor; z kopca, dolu kopcom po ceste nadol; z vrcholu kopca je dobrý výhľad; stáť na kopci; vybehnúť na najvyšší k.; zbehnúť z kopca do údolia; kráčať hore strmým kopcom; odstaviť vozidlá pod kopcom; autobus zmizol za kopcom; Kde bolo, tam bolo, na veľkom kopci zlatý zámok stojí. [V. Čurmová]geod. hraničný kopec stabilizačný znak z nahromadenej hliny al. kamenia do tvaru kopčeka umiestnený na hranici lesných porastov, pozemkov a pod.
2. hovor. expr. ▶ pomerne veľké množstvo al. veľký počet niečoho; syn. kopa, fúra: celý k. voľného času; užiť si k. zábavy; má teraz k. starostí; obklopiť sa kopcom zbytočných vecí; Všetci majú zrazu kopec nápadov, ako sa problémy mali riešiť. [Pt 1999]; Musel pribrať, a preto jedol kopce zmrzliny. [VNK 2000]
fraz. ide to dole kopcom s niečím niečo sa vyvíja zle, nepriaznivo; ide to s ním dolu kopcom/z kopca jeho stav, postavenie sa zhoršuje, upadá, je mu čoraz horšie
zdrob.kopček; kopčisko -ka -čísk s., v sg. i m. zvel.: Potom sme sa vydriapali na kopec, na strmé kopčisko bez konca. [J. Kot]; Bolo tam mnoho ďalších kapiel a kopčisko bláznivého programu. [VNK 2001]

-c/1057409±3384 1.71: substantíva m. neživ. N+A sg. 97499→97163
+523
−427
koniec/20428→20471±17 mesiac/18400→18606
+185
−122
rámec/3765 tanec/3687 Lučenec/3607 palác/2836 koberec/2304 kopec/2179 marec/2152 Senec/1523 klinec/1454 palec/1325 Hlohovec/1288 (221/31966)

-ec/406000±741 2.27: substantíva m. neživ. N+A sg. 70723→70709
+28
−21
koniec/20428→20471±17 rámec/3765 tanec/3687 Lučenec/3607 koberec/2304 kopec/2179 marec/2152 Senec/1523 klinec/1454 palec/1325 Hlohovec/1288 ruženec/1163 vzorec/1121 (186/24670)

hrb okrúhla vyvýšenina • hrboľhrbolec (menšia okrúhla vyvýšenina): hrby, hrbole, hrbolce na cestekopeckopček (v teréne): potknúť sa o kopec, kopček hliny, zeme


kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

3. p. veľa


kopec 1. vyvýšené miesto v teréne: v diaľke vidieť kopcevyvýšenina: vyvýšenina s rozhľadomvŕšokvŕštekkopček: vyjsť na vŕšok, vŕštek, kopčekpahorok (nízky kopec) • pahrbok (Vajanský)návršie: na návrší stojí zámokúvršie: vystúpiť na úvršie (Tatarka)vyvýšenisko (Figuli)chopok: chopok zarastený materinou dúškouhrb (Ondrejov)zastar. brdo (skalnatý kopec) • kniž. výšina: na výšine sa belie snehkniž. chlm (Jesenská)

2. p. svah 3. p. kopa 1, kus 3


kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľačasť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve častihovor. fľak: fľak zemenár. falat: falat chlebazastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál

2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytkupredmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmetyexemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplárochvýtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačkyvyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach

3. veľké množstvo • expr.: kopahromadakopechora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémovhovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemnostísubšt. spústa

4. p. dielo


svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahustráň: na stráni rastú jahodyúbočieúboč: cesta vedúca úbočím, úbočouúbočina (Hviezdoslav)strminazrázúplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazomúšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustomgrúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňochstena (zvislý svah): skalnatá stenabreh: stúpajú hore prudkým brehomzried.: príkrinazábrežie (Sládkovič)spust (Laskomerský)kopecvrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchomnár. lazina


vrch 1. väčšia vyvýšenina v teréne: vyjsť na vrch; pásmo vrchovhora (vrch, obyč. porastený stromami): vysoká horakopec (obyč. menšia vyvýšenina): na kopci stojí kaplnka

p. aj kopec 1

2. p. svah 3. p. vrchol 1 4. p. povrch 1 5. p. kopa 2


zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupehovor. šor: stáť v šorehovor. front: front na vstupenkyrad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencovporadie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradiaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantovexpr. procesia: procesia výletníkov

2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovymasa: masy pochodujú mestomhúf: húf detíexpr.: kopakopechromada: na zápas prišla kopa, hromada divákovexpr.: hŕbazhrk: hŕba zvedavcovexpr.: záplavazáľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakovexpr. kŕdeľ: kŕdeľ školákovexpr. armáda: armáda nezamestnanýchhovor. expr. rákoš: rákoš detíhovor. fúra: fúra ľudíexpr., obyč. pejor. tlupasubšt. spústa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kopec, -pca m.

1. menšia vyvýšenina v teréne, malý vrch, vŕšok: mierny k., vyjsť na k., ísť do k-a, stáť na k-i

hovor.: ide to s ním z k-a (dolu k-om) jeho stav, postavenie sa zhoršuje; naňho z k-a hnevá sa naň;

2. hŕbka zeme: medzi jarky a kopce sadíme cibuľu;

kopcový príd.;

kopček, -a m. zdrob.

kopec m.
1. strsl, zsl vyvýšenina v teréne, vŕšok, svah: Na kopci boľi Nenci (Čierny Balog BRE); Ešťe takí kopedz bou̯ čez ďeďinu, to zme zvaľi Šťeukeje vŕšok (Lešť MK); Do kopcou po šťiri koňe sa zapinalo (Heľpa BRE); Dobré dve hoďini sa mosí íď do kopca (Kšinná BÁN); Na kopci viviéra (prameň) dozd visoko (Dobrá Voda PIE); Gde neňi hora na kopci, sú tam spasinki, vinohradi sú pot kopcama (Dúbravka BRA)
L. hrubí kopec (Dúbravka BRA) - vrch; chrašťoví kopec (Mur. Dl. Lúka REV) - vŕšok zarastený krovím
F. mojie nohe už ňechoďej kopce (Kociha RS) - som nevládny; iďe to s ňim s kopca (Rim. Píla RS) - jeho položenie sa zhoršuje; má naňho s kopca (Bošáca TRČ) - hnevá sa na neho
2. jzsl nakopená hŕba niečoho
a. kopa: Kopce burgiňe zakrijeme okrajkami, abi ňezamrzla (Brodzany TOP); Babi išli rozhadzuvat kopce hnoja po roli (Hor. Súča TRČ); Také kopce boli na zbožníh jamách po humnách (Ružindol TRN)
b. hŕbka zeme vyrytá krtom al. nakopená mravcami: Iďemo kopce rozhrebívač (Rat. Zdychava RS); Rozhrabával som kopce ot krčíc (Vaďovce MYJ); Na lúke bóv mravčací kopec (Trakovice HLO); mraučací kopec (Selce KRU)
c. jstrsl, jzsl okopcované zemiakové hniezdo: Krumpľe sa okopávaľi do kopcov (Cerovo KRU); Aľe pekné kopce jesto, ažda bude (zemiakov) pod ňima (Kalinovo LUČ); V jedném kopci biu̯o tricet grumbirú (Brodské SKA); Nékerén kopci bolo pekních krumpél, nékerém len dve-tri (Brestovany TRN)
d. jstrsl, jzsl vin. ochranný násyp na mladých viničných štepoch: Pot ťinto kopcon sa isťe šťepi zasadeňie (Pukanec LVI); zadoluváňí do kopcov (Tesáre TOP); kopec (Lamač BRA)
3. hont-novohr hrobľa, krecht na uskladnenie zemiakov: Krumpľe v hroboch sa, f tích kopcach (Dačov Lom KRU); kopec (Šuľa MK, Dol. Tisovník MK)
4. záh útvar z krmovín
a. kopa sena: Potom zme seno zhrabivali do kopcú (Štefanov SEN); Tri kopce zau̯ na fúru (Brodské SKA)
b. stoh slamy: Sláma sa ukládá do kopcú (Dúbravka BRA)

kopček p. kopec


kopec [k-, ch-] m
1. menší vrch: collis: kopec, pahrbek (VT 1648); collis: wrssek, kopec, hora (KS 1763); našim pretkom kralja uherski dali do užitku naš chotar v celosti šetek kopci ohradeny (BELUŠA 1783 CM); kopce w rowinach se spatrugj (WSt 18. st)
2. umelo navŕšený kopcovitý útvar, kt. obyč. slúžil ako hraničný znak: ten wrssek Dobrassowanya za kopce drzia (TRENČÍN 1640) za hraničný znak; od toho bučka na wrch k dubu, na kterem znaky su wyrubane y kopecz zeme gest nametany (BLATNICA 1643); obnowowaly kopcze stare (s. l. 1692); za Zadnou skalou niže chopcza naznačeneho zaruba a priechod biwal (VELIČNÁ 1723); pri ceste predoznamene curie geden weliki kopec učiniti magi (ZÁBORIE 1730);
L. nowe ciele a kopce chotarne (ORAVA 1658); pangere terminos: kopce házati mezné (KS 1763) hraničné znaky
3. hŕbka zeme: krtice hromadky (:kopce:) delá (OP 1685) krtince; umrela mi žena, už som vdovec, už je z čiernej zemi na nej kopec (PV 18. st)
L. krtičí, krtový k. krtinec: grummi: krtici kopce (HD 1706-07); kopcze krtowe na lukach roskopawalj (ŽILINA 1736); myrmecia: kopec mrawencúw (VTL 1679) mravenisko; tumulus: pohrebny kopec (KS 1763) hrob
P. tpn villa Copezan (Kopčany) (pri Nedede 1113 CDSl); Kopchan (Kopčany 1392 VSO); poss. Kopech ( 1397), Kopecz ( 1473 Kopec VSO); -ček [-(e)ček] dem k 1: colliculus: wrchček, kopček; campolus: kopeček s krowjm (KS 1763); za Bystricú na kopečku rubali se pro devečku (PV 18. st); k 2: až po hrobličku anebo kopček slobodne pasaly (VELIČNÁ 1732); k 3: kopeček neb hromádka země (FO 1737)

Kopec Kopec
kopec
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) kopec
G (bez) kopca
D (ku) kopcu
A (vidím) kopec
L (o) kopci
I (s) kopcom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) kopce
G (bez) kopcov
D (ku) kopcom
A (vidím) kopce
L (o) kopcoch
I (s) kopcami

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
1054 Košecké Podhradie IL/TC trenč. po 18081974 rozčl. o. Košecké Podhradie na o. Malé Košecké Podhradie a Veľké Košecké Podhradie; 1976 pričl. o. Kopec.
1773 Kossa-Podhragy, Kossecke Podhragye, 1786 Koscha-Podhragy, Kossecka Podhragya, 1808 Kóssa-Podhragy, Kassa-Podhragy, Kossecké Podhradí, 1975– Košecké Podhradie
Malé Košecké Podhradie: 1863 Kispodhrad, 1873, 1888 Kispodhragy, 18771882 Kispodhrágy, 18921902 Kaszakispodhrágy, 19071913 Kaszakisváralja, 19201974 Malé Košecké Podhradie
Veľké Košecké Podhradie: 1863 Nagypodhrad, 1873, 1888 Nagypodhragy, 18771882 Nagypodhrágy, 18921902 Kaszanagypodhrágy, 19071913 Kaszanagyváralja, 19201974 Veľké Košecké Podhradie
Kopec: 1773, 1786 Kopecz, 1808 Kopecz, Kopec, 18631902 Kopec, 19071913 Tóthalom, 19201976 Kopec

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KOPEC sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 145×, celkový počet lokalít: 56, najčastejšie výskyty v lokalitách:
JASENOVCE, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 10×;
VRANOV NAD TOPĽOU, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 10×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 6×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 6×;
PRESEĽANY, okr. TOPOĽČANY – 6×;
HRUŠOVANY, okr. TOPOĽČANY – 5×;
SÚLOVCE, okr. TOPOĽČANY – 5×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 4×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum KOPEC v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ŠURANY
Urbanonymum NA BOŽÍ KOPEC v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ŠTÚROVO
Urbanonymum NA KOPEC v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LIETAVSKÁ LÚČKA

Zvukové nahrávky niektorých slov

ako na okrúhly kopec que la colline ronde
sa chovajú na kopcoch sont élevés sur les collines
sa medzi vysokými kopcami entre de hautes collines

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu