kupola -y -pol, kopula -y -púl ž. polguľovitá klenba (nad stavbou s kruhovým pôdorysom): k. katedrály
kupola -ly L -le pl. N -ly G kupol, kopula -ly L -le pl. N -ly G kopúl ž.
kopula1 -ly L -le pl. N -ly G kopúl ž. ⟨lat.⟩ 1. log. ▶ spájajúca časť, spona vo výroku medzi subjektom a predikátom: funkcia kopuly 2. lingv. ▶ pomocné sloveso vyjadrujúce najvšeobecnejší slovesný význam, slovesná časť menného prísudku, sponové sloveso, spona, napr. otec je lekár
kupola -ly L -le pl. N -ly G kupol, kopula2 -ly L -le pl. N -ly G kopúl ž. ⟨tal.⟩ archit. ▶ klenba vytvorená časťou guľovej plochy nad kruhovým al. štvorcovým pôdorysom: k. katedrály, baziliky; zlatá k. mešity; pozlátené kopuly pravoslávnych chrámov; k. hvezdárne; geodetická k. konštrukcia podobná zemeguli; vežičky zámku zakončené kupolami; reštauráciu zastrešuje sklená k.; lietajúca hrazda pod cirkusovou kupolou [J. Mojžiš] pod šapitom ▷ kupolka, kopulka -ky -liek ž. zdrob.: k. má mierne cibuľovitý tvar a je ukončená krížom
kopula1 -y ž. ‹l› log. slovo „je“ al. „nie je“ spájajúce subjekt a predikát v kategorickom súde; lingv. spona; nulová k. nevyjadrená spona
kopula2 → kupola
kupola, kopula2 -y ž. ‹t› archit. klenba tvaru časti guľovej al. inej rotačnej plochy (elipsoid, paraboloid) nad kruhovým al. mnohouholníkovým pôdorysom: k. chrámu; astron. kryt astronomického ďalekohľadu, spravidla polguľovitý;
kupolový, kopulový príd.: k-á stavba; vodohosp. k-á hrádza ktorej stenu proti vode tvorí rad kopulových klenieb, kopulovitá hrádza
spona 1. predmet, ktorým sa niečo spína • spinka: ozdobná spona, spinka do vlasov, modlitebné knižky s pozlátenými spinkami • sponka • svorka: spojiť spisy sponkami, spinkami, svorkami • pracka (často aj ako ozdoba): hnedé poltopánky s lesklou prackou • spínadlo: spínadlá na spisy • zapínadlo (predmet na zapínanie častí oblečenia) • brošňa (ozdobná spona) • klipsa • klipsňa (stláčacia sponka, často aj ako ozdoba) • krajč. zápinka (dielik na zapínanie) • zastar. zápona (Sládkovič)
2. gram. neplnovýznamové sloveso • gram. kopula
kopula1, -y, -púl ž. zried. kupola: k. mračien (Urb.)
kopula2, -y, 6. p. -e, mn. č. -y, 2. p. mn. č. -púl ž.
1. gram. sponové sloveso;
2. log. časť súdu uvádzajúca do súvislosti dva pojmy (subjekt a predikát);
3. lek. spojujúca časť niektorých kostí;
4. biol. u prvokov bunka, ktorá vznikla spojením dvoch gamiet
kopula ž lat sobáš: (snúbenci) aby az do kopuli wgedno pod hrdlom nespali; magy pred copulow na spowed prygiti (R. BREZOVO 1596)