koreň, -a m.
1. spodná, bezlistá časť rastliny, ktorou je rastlina upevnená v zemi: hlavný, vedľajší, bočný k.; vzdušné k-e; drevnatý, dužnatý k.; pustiť k. (k-e); k. stromu, rastliny, vyvrátiť strom z k-a, z k-ov; ostať, uschnúť, vypršať na k-i o obilí, ktoré ostalo nepokosené; predať ovocie na k-i pred obratím;
pren. základ, podstata, pôvod niečoho: k. zla
● zmeniť niečo od l-a od základu; má zdravý k. je zdravý, zo zdravého rodu; ísť na k. veci skúmať podstatu; otriasť (niečím, niečo, niekým, niekoho) do k-ov do základov; hovor. zbojník od k-a a) huncút, bitkár od malička; b) od základu zlý človek; zapustiť (hlboké) k-e udomácniť sa zakoreniť sa (pevne); mať, nemať hlboké k-e pevný základ; vytrhnúť, vytrhať niečo (aj) s k-om (k-mi) úplne vyhubiť; byť z dobrého k-a byť odolný (najmä fyzicky);
2. anat. časť orgánu, ktorou je pripojený k organizmu: k. zuba, jazyka, nosa;
3. lingv. spoločný základ niekoľkých slov, ktorý už nemožno rozkladať;
4. mat. odmocnina; značka pre odmocninu; k. rovnice výsledok riešenia rovnice, neznáma vyjadrená známymi číslami;
koreňový príd. k 1, 2: k. výhonok;
korenný1 príd. k 3: lingv. k-á slabika;
korienok, -nka m. zdrob. k 1, 2: liečivé, sušené k-y (rastlín), k-y vlasov
● hovor. očervenieť po k-y vlasov veľmi sa začervenať