koriť sa, -í, -ia nedok. (komu, pred kým, pred čím i bezpredm.) ponižovať sa, prejavovať pokoru, úctu, klaňať sa: Som tvrdá a hrdá, nerada sa korím a prosím. (Vaj.) Všetka čeľaď i páni museli sa jej koriť. (Vans.) Ten dav sa veky koril pred krivdou, pred pány. (Žáry)