koruna -y -rún ž.
1. ozdoba hlavy ako odznak panovníckej hodnosti: kráľovská k.
2. zákl. peňažná jednotka a platidlo vo viacerých štátoch: slovenská, dánska k.; nová, kovová k.
3. hist. kráľovstvo: uhorská, česká k.
4. časť stromu utvorená vetvami: košatá k., k. jablone, preriediť k-u
5. bot. súhrn vnútorných (farebných) lístkov kvetu
6. hud. znamienko predĺženia tónu
● nemá ani k-u nemá peniaze; za k-u by voš cez Tatry hnal je lakomý; k. mu z hlavy nespadne nestratí dôstojnosť; to je k. všetkého vyvrcholenie;
korunový príd. k 1, 2, 4: k-á minca; k-á časť kmeňa;
korunný príd.
1. k 3, 5: k-é územie, k. princ; bot. k-é lístky
2. k. svedok hlavný;
korunka -y -niek ž.
1. zdrob. k 2, 4, expr. k 1: zarábať k-y peniaze; ukladať k-u ku k-e i fraz. sporiť
2. časť zuba vyčnievajúca z ďasna; jej umelý obal: zlatá k.;
korunkový príd.: k. uzáver (fliaš) tesne priliehajúci plechový krúžok
koruna1 -ny korún ž. ⟨lat. ‹ gr.⟩ 1. ▶ symbolická kruhová ozdoba hlavy ako znak moci suverénneho panovníka, zhotovená zo zlata a bohato ozdobená drahými kameňmi: kráľovská, cisárska k.; klásť korunu na hlavu nového panovníka; pri korunovaní uhorských kráľov sa používala svätoštefanská k. □ Kristova koruna bežné označenie lianovitej rastliny mučenky pleťovej Passoflora incarnata 2. ▶ panovnícka hodnosť; postavenie panovníka: prijať, stratiť kráľovskú korunu; získať cisársku korunu stať sa cisárom; zriecť sa koruny vzdať sa panovania 3. ▶ štátna forma, pri ktorej je na čele štátu kráľ, korunná krajina, kráľovstvo: uhorská k.; krajiny habsburskej koruny; sídlo cisárskej koruny; byť pod správou, vládou britskej koruny; pripojiť územie k francúzskej korune; Španielska koruna nemá veľký osoh z Kalifornie. [V. Krupa] 4. ▶ symbolická ozdoba na znak prvenstva, výnimočnosti jej nositeľa: k. kráľa strelcov; Víťazku finálového večera čaká koruna kráľovnej krásy. [VNK 2001] □ cirk. sobášna koruna (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) koruna kladená na hlavy snúbencom počas sobášneho obradu, čím sa stávajú manželmi, sobášny veniec □ tŕňová koruna tŕňový veniec, ktorý podľa Biblie vojaci vsadili Ježišovi Kristovi na hlavu po zbičovaní a s ktorým bol aj ukrižovaný, ↗ i fraz. 5. i bot. ▶ rozkonárená časť stromu s charakteristickým tvarom pre jednotlivé druhy stromov: košatá, hustá k.; jednoduchá k. so všetkými konármi vyrastajúcimi približne v rovnakej výške; etážovitá koruna s konármi vyrastajúcimi v dvoch al. v troch poschodiach; štíhle koruny briez; urobiť si skrýšu v korune stromu; prerezávať koruny jabloní; Vyškriabal sa do koruny a rúbal haluz za haluzou. [J. Jonáš]; V korunách líp pred krčmou šumel tichý letný vetrík. [J. Balco]; pren. bohatá koruna plavých vlasov [J. Tallo] 6. bot. ▶ vnútorná, obyč. zafarbená časť kvetného obalu tvorená lupienkami kvetu: lievikovitá, zvončekovitá k.; blankytne modrá k. nezábudky; päťlupienková k. kvetu komonice lekárskej 7. odb. ▶ vrchná časť rozličných stavieb: k. hrádze, priehrady; k. vozovky; k. hradieb najvyššia časť múru 8. hud. ▶ znak notového písma označujúci predĺženie tónu al. pauzy, fermáta 9. poľov. ▶ rozvetvené zakončenie parožia jelenej zveri: trojhrotá k.; jelenie parohy zakončené korunou 10. obyč. v spojení byť korunou niečoho ▶ stať sa vyvrcholením, vrcholom niečoho; dosiahnuť najvyššiu mieru niečoho: korunou podujatia bol záverečný koncert; vlasy sú korunou ženskej krásy; dokonalý strih je korunou exteriéru pudlíka; román tvorí korunu doterajšej tvorby autora ◘ fraz. kniž. al. publ. koruna tvorstva človek; koruna všetkého al. korunou všetkého je... vrcholom, vyvrcholením niečoho je...; iron. nasadiť niečomu korunu zavŕšiť, zakončiť niečo (aj negatívne); hovor. nespadne/nespadla by mu koruna z hlavy nestratí dôstojnosť, autoritu, rešpekt, ak niečo urobí; tŕňová koruna symbol veľkého utrpenia al. potupy ◘ parem. aj zlatá koruna tlačí moc prináša s privilégiami aj ťažkosti ▷ zdrob. ↗ korunka1
koruna2 -ny korún ž. ⟨lat. ‹ gr.⟩ ▶ základná menová jednotka a platidlo v niektorých krajinách: silnejúca k.; švédska, nórska, dánska k.; slovenská k., skr. Sk (platná do r. 2009 pred zavedením eura); kovové, papierové koruny; kurz českej koruny voči euru; hodnota vyčíslená v korunách; predávať niečo po korune; odkúpiť podnik od štátu za symbolickú korunu za symbolický poplatok; Automat hltal koruny. [G. Rothmayerová]; Nosič vytiahol papierových dvadsať korún. [R. Jašík] □ (prv) tuzexové koruny peňažné poukážky na nákup tovaru v predajni zahraničného obchodu Tuzex, bony ◘ fraz. byť bez koruny al. nemať ani korunu/koruny nemať peniaze; hodiť si korunu nevedieť sa rozhodnúť, nechať rozhodnutie na náhodu; obracať v ruke každú korunu al. rátať s každou korunou šetriť; [mať, zarobiť, dostať] pár korún al. nejakú korunu trochu peňazí; expr. smrdieť korunou byť bez peňazí, nemať peniaze; triasť sa za každou korunou byť lakomý, skúpy; vytĺcť nejakú korunu navyše získať viac; za korunu by si dal koleno vŕtať al. za korunu by [kolenačky/štvornožky] hnal voš krížom cez mesto/cez Tatry je veľmi lakomý ▷ korunka2 -ky -niek ž. zdrob. expr.: brigádnicky zarobené korunky; hádzať korunky do prasiatka; Zhŕňal si korunky, žgrlošil? [P. Andruška]; Korunky si prehajdákal a teraz si dokvitol? [V. F. Šikula] ◘ fraz. korunky sa sypali dobre sa zarábalo; publ. tri korunky al. krajina troch koruniek Švédsko; ukladať korunku ku korunke postupne po malých sumách sporiť ◘ parem. každá korunka/koruna je dobrá aj malý zárobok, zisk je dobrý
koruna -y ž. ‹l < g›
1. symbolická ozdoba hlavy, pôvodne bohov a hérosov, neskôr panovníkov: kráľovská k.; tŕňová k.; pren. kniž. utrpenie
2. panovnícka hodnosť; pren. panovník
3. korunná krajina; kráľovstvo
4. (kedysi) spodobenie panovníckej koruny, šľachtický al. čestný odznak
5. jednotka meny v niektorých štátoch; platidlo tejto hodnoty: slovenská, švédska, estónska k.; kovová k.; ekon. kontrola k-ou
● nemať ani k-u byť bez peňazí
6. tech. (pri pneumatike) protektor1, behúň
7. hud. znak notového písma ∩ umiestnený nad notou al. pauzou, predlžujúci tón al. pomlčku bez presného výmeru, fermáta
8. rozvetvená (listnatá) časť stromu: rozložitá k.
9. poľov. rozvetvené zakončenie jeleních parohov najmenej s troma výsadami
10. bot. vnútorný kvetný obal kvetu, spravidla farebný, skladajúci sa z korunných lupienkov
11. kniž. najvyšší stupeň nejakého konania, úsilia; vyvrcholenie, dovŕšenie: posledné filozofické dielo je k-ou jeho tvorby
● expr. nasadiť niečomu k-u (často iron.) vyvrcholiť, dovŕšiť to
12. stav. najvyššia časť násypu, vozovky, hrádze, priehrady a pod.; horné ukončenie múru, viaduktu, mosta: k. hate; k. muriva
koruna 1. ozdoba hlavy ako odznak hodnosti: kráľovská koruna • tiara (slávnostná pokrývka hlavy pápeža v podobe trojitej koruny)
2. p. štát
štát základná mocenská organizácia spoločnosti na istom území: slobodný štát, spolkový štát, rakúsky štát • krajina • kniž. zastar. zem: rozvojové krajiny, demokratické krajiny • ríša (veľký štátny útvar): Veľkomoravská ríša • impérium (veľký štátny útvar): ruské, britské impérium • veľmoc • mocnosť (politicky a ekonomicky mocný štát) • veľríša (Figuli) • monarchia • kniž. zastar. mocnárstvo (štátna forma, pri ktorej na čele štátu stojí dedičný, niekedy aj doživotne volený vládca) • kráľovstvo (štát, na ktorého čele je kráľ) • hist. koruna: uhorská koruna • cisárstvo (štát, na ktorého čele je cisár) • republika (štátna forma, pri ktorej je hlava štátu volená na isté obdobie)
koruna, -y, -korún ž.
1. základná menová jednotka v mnohých štátoch: československá, švédska k.;
2. kovové al. papierové platidlo v hodnote jednotky príslušnej meny: kovová, papierová k.; kúpiť niečo za k-u, kupovať, predávať po k-e
● nemám ani k-u (k-y) nemám vôbec peňazí;
3. súhrn vetiev stromu: k. jablone, košatá k.;
4. ozdoba hlavy ako odznak panovníckej hodnoty: kráľovská k., zlatá k.; bibl. tŕňová k. symbol utrpenia
● k. všetkého vrchol; hovor. k. by mu z hlavy nespadla nestratil by na dôstojnosti;
5. hist. (v názvoch štátov) kráľovstvo, ríša, korunná zem: uhorská k.;
6. bot. súhrn korunných farebných lístkov na kvete;
7. odb. vrchná časť zvona, najvyššia časť hrádze a pod.;
8. znamienko predlženia noty;
korunný príd.: k. svedok hlavný, k. princ dedič trónu, k-é majetky kráľovské; bot. k-é lístky okvetné;
korunový príd.: k-á minca v hodnote jednej koruny;
korunka, -y, -niek ž.
1. zdrob. k 2, 3, 4;
2. k. zuba horná časť nad ďasnami; zlatá k. na zube;
korunkový príd.
(jedna) koruna; (bez) koruny; (ku) korune; (vidím) korunu; (ó) koruna!; (o) korune; (s) korunou;
(tri) koruny; (bez) korún; (ku) korunám; (vidím) koruny; (ó) koruny!; (o) korunách; (s) korunami;