kotol -tla L -e mn. -y m.
1. veľká kovová nádoba na varenie (priamo nad ohňom); jej obsah; valcovitá súčasť tech. zariadenia: medený k., vyvárať bielizeň v k-e; k. guláša; parný k., k-y ústredného kúrenia
2. vec, priehlbina ap. podobná kotlu: ľadovcový k.; hud. k-y tympany;
kotolný, kotlový príd.: k. plech; k. kameň usadenina;
kotlík -a m. zdrob.;
kotlíkový príd.: k. guláš
kotol -tla L -tle pl. N -tly m. 1. ▶ kovová nádoba s vypuklým dnom, obyč. s uchami, používaná v minulosti na vidieku na varenie a zohrievanie priamo nad ohňom: smaltovaný k.; liatinový k. na vyváranie bielizne; elektrické varné kotly veľké nádoby s nepriamym vykurovaním v stravovacích zariadeniach; postaviť k. s vodou na oheň; variť slivkový lekvár v kotloch; prikladať pod k.; Po väčšej poľovačke sa guľáš varil vo väčšom kotle na dvore. [L. Ballek]; pren. Mali pocit, že sú v kotle, z ktorého niet úniku. [P. Andruška] □ hist. stalingradský kotol obkľúčenie nemeckej armády sovietskymi vojskami pri Stalingrade v zime 1943, jedna z kľúčových operácií druhej svetovej vojny na východnom fronte 2. ▶ vykurovacie zariadenie s uzavretým spaľovacím priestorom: plynový k.; oceľový teplovodný k.; k. na drevo, na pevné palivá; liatinové kotly; elektrárenské kotly; k. ústredného kúrenia; k. na etážové kúrenie; parný k. súčasť parného generátora, v ktorom sa z kvapaliny (obyč. vody) vyrába para; taviaci k. ↗ i fraz.; predaj a oprava priemyselných kotlov; pravidelná kontrola, výmena kotla; prijať strojníka kotlov; ísť naložiť do kotla; Vo mne to vrelo ani v kotle presýtenom parou. [J. Poničan] 3. ▶ priestor, priehlbina ohraničená z troch strán strmými skalnými stenami: k. medzi horami; strmé kotly vápencových Álp □ geol., geogr. ľadovcový kotol kotlovitá priehlbina s príkrymi až zvislými stenami, vytvorená ľadovcami, kar 4. publ. ▶ väčší priestor (štadión, sála) s divákmi, obyč. s búrlivou atmosférou: trnavský, slovanistický futbalový k.; niekoľkotisícový k. explodoval nadšením; Kotol štadióna onemel. [R. Moric] 5. iba pl. kotly hud. ▶ veľký bicí ladený hudobný nástroj s natiahnutou kožou, na ktorom sa bubnuje jednou al. dvoma paličkami, tympany: vo farskom kostole mali okrem organa aj dva medené kotly 6. ▶ prudký krúživý pohyb vody okolo zvislej osi, hlboký vodný vír: vyhnúť sa speneným kotlom; pltníkov ohrozovali kotly; raft hodilo do obrovského kotla divokej rieky ◘ fraz. pivný kotol veľké brucho (od pitia piva); publ. taviaci kotol proces asimilácie, straty sociokultúrnych rozdielov medzi skupinami prisťahovalcov (pôvodne o situácii v Spojených štátoch) ◘ parem. kotol hrniec karhá [a obidva sú čierne] ▷ kotlík -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1: hliníkový kempingový k.; uvariť v kotlíku guľáš; Miešal čosi v kotlíku zavesenom na kovovej trojnožke. [I. Kšiňan]; Nad ohniskom čmudí kotlík. [Š. Žáry]; kotlíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr. k 1: Nebol to však hrniec, ale medený kotlíček prikrytý veľkou pokrývkou. [A. Habovštiak]; kotlisko -ka -lísk s., v sg. i m. zvel.: To nie je hrniec, ale kotol, ozrutné kotlisko, ba živý vulkán! [J. Kot]
kotlík, kotlíček p. kotol
kotol, -tla, 6. p. -tle, mn. č. -tly m.
1. väčšia nádoba na varenie a vypuklým dňom, umiestená pri varení priamo nad ohňom: variť, vyvárať v k-e;
2. súčiastka parného stroja, v ktorej sa uvádza voda do varu: parný k.;
3. kotlu podobná vec, prírodný útvar: ľadovcový k.;
4. voj. spôsob obkolesenia nepriateľa: stalingradský k., uzavrieť do k-a;
kotlový i kotolný príd.: k. plech na výrobu kotlov; k. kameň vápenatá usadenina od vody na dne kotla;
kotlík, -a m. zdrob.;
kotlíkový príd.: k. tvar;
kotlíček, -čka m. zdrob. expr.;
kotlisko, -a str. i m. zvel. expr.