Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
Fiľakovské Kováče -kých Kováč L -kých -čoch m. pomn.
obec na strednom Slovensku v Lučenskom okrese juhovýchodne od Lučenca;
Fiľakovskokováčan, Kováčan -na pl. N -nia m.;
Fiľakovskokováčanka, Kováčanka -ky -niek ž.;
fiľakovskokováčsky, kováčsky -ka -ke príd.
kovací -cia -cie príd. tech. 1. ▶ vzťahujúci sa na kovanie, tvárnenie kovových materiálov: kovacia teplota
2. ▶ určený na tvárnenie kovov tlakom: k. stroj, lis; automatická kovacia linka
kováč -ča pl. N -či m. 1. ▶ (v minulosti) remeselník, ktorý pomocou kladiva a nákovy vyrábal al. opravoval železné nástroje, náradie a iné železné predmety a podkúval ťažné zvieratá: cechový, vyučený k.; dedinskí kováči; zručný rómsky k.; rady majstra kováča; k. podkúva koňa; k. rozložil vo vyhni oheň; Jeden kováč koňa kuje, koľko klincov potrebuje? [detská riekanka pri vypočítavaní]; Pozoroval som kováča, ako kladie na nákovu do biela rozpálenú podkovu a ako rytmicky po nej tlčie ťažkým kladivom. [M. Zelinka]
2. ▶ ľudový umelec, umelecký remeselník al. výtvarník, ktorý pracuje s kovom, zhotovuje umelecké predmety: učebný odbor umelecký k.; učiť sa za kováča; objednať si u kováča mreže na okná
◘ fraz. kováči mu v žalúdku klince kujú škvŕka mu v bruchu, je hladný; kupovať uhlie u kováča robiť niečo neprimerané ◘ parem. každý je kováčom svojho šťastia; komu Pánboh nedaruje, tomu kováč neukuje; nato kováč drží kliešte, aby sa nepopálil
▷ kováčik1 -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr.: kováčikovia drevená hračka, ktorú tvoria striedavo tlčúci panáčikovia na drevenú nákovu; kováčisko -ka pl. N -ká G -čisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: Pri rošte s pahrebou sedel mocný chlap v koženej zástere, taký kováčisko. [P. Vilikovský]; prechýlené ↗ kováčka
kováčik2 -ka pl. N a A -ky m. 1. ▶ neveľký chrobák z čeľade kováčikovitých s hnedým podlhovastým telom, ktorého larvy drôtovce požierajú korienky obilnín: nebezpečné larvy kováčikov; ochrana proti kováčikom □ zool. kováčik obilný Agriotes lineatus
2. ▶ ľudové označenie drobného zavalitého spevavého vtáka orieška hnedého Troglodytes troglodytes
kov kovu pl. N kovy m. 1. ▶ jeden z prvkov veľkej skupiny chemických prvkov s charakteristickými vlastnosťami: elektrickou a tepelnou vodivosťou, zlievateľnosťou, kujnosťou, ťažnosťou, nepriehľadnosťou, napr. železo, meď, olovo, využívaný na výrobu strojov, náradia, drôtov, mincí a pod.: alkalické kovy mäkké ľahké kovy, veľmi reaktívne, prudko reagujúce s vodou, napr. sodík, draslík; ľahké kovy kovy s nízkou mernou hmotnosťou, napr. hliník, horčík, titán; farebné kovy niektoré neželezné kovy, napr. meď, horčík, zinok; neželezné kovy kovy al. zliatiny, ktoré neobsahujú železo; drahé kovy odolné proti pôsobeniu kyselín a korózii, napr. zlato, striebro, platina; vzácne kovy vyskytujúce sa v prírode len v malom množstve, napr. berýlium, cézium; roztavený k.; delenie prvkov na kovy a nekovy; spracovanie, odlievanie kovov; práca s kovom; obrábač, sústružník kovov; brúska, pílka na k.; umelecké rytie do kovu; puzdro hodiniek vyrobené z kovu; detektor kovov, detektor na k.; obrábať, zvárať kovy; v mrazoch sa k. sťahuje; kyselina prudko reaguje s kovmi □ žltý kov zlato
2. publ. ▶ medaila (za prvé, druhé al. tretie miesto) získaná v súťaži: nezískal žiaden k.; bojovať o jeden z kovov
◘ fraz. publ. najcennejší kov zlatá medaila; druhý najcennejší kov strieborná medaila; tretí najcennejší kov bronzová medaila