kovať kuje kujú koval kovaný, kuť -je -jú kul kutý nedok.
1. údermi spracúvať (tvárny) kov: k. železo; k. kosu vyklepávať, klepať
2. takto zhotovovať: k. klince, náradie
3. podkúvať: k. koňa
4. kovom ozdobovať, okúvať: k-ná truhlica
● kuť plány, zradu tajne pripravovať; kuť železo zahorúca veci treba riešiť hneď, kým sú aktuálne
kovanie -nia -ní s. 1. iba sg. tech. ▶ tvárnenie kovových materiálov za tepla al. za studena, pri ktorom materiál leží na pevnej podložke (na nákove, v zápustke) a žiadaný tvar sa dosahuje pôsobením sily vyvolanej obyč. dopadom kladiva al. tlakom lisu: ručné, strojové k.; voľné k. na nákove; zápustkové k. v zápustke 2. ▶ kovová súčasť okien, dverí, skríň a iných predmetov, slúžiaca napr. na spájanie, otáčanie, posúvanie al. na ozdobu: bezpečnostné k.; nábytkové, stavebné, tesárske k.; k. saní, mreží; celoobvodové k. okien; obývacia stena so zlatým kovaním; opasok s ozdobným bronzovým kovaním; kožená taška s mosadznými kovaniami ▷ ↗ i kovať
kovať kuje kujú kuj! koval kovajúc kovajúci kovaný kovanie, kuť kuje kujú kuj! kul kujúc kujúci kutý kutie nedok. (čo) 1. tech. ▶ tepelne al. za studena spracúvať kovový materiál, obyč. údermi kladiva al. tlakom lisu: k. meď, odliatu oceľ, železo; tesniaci ventil kovaný z jedného kusa 2. ▶ údermi kladiva za tepla al. za studena zhotovovať výrobok z kovu: k. klince, kosy, podkovy 3. iba kuť ▶ dávať, pribíjať podkovu na kopyto, podkúvať: Každý sa musí o svojho koňa starať, vyčistiť ho, pomáhať pri tom, keď sa kone kujú. [D. Machala]; dnes si koňa kujem, zajtra mašírujem [ľudová pieseň] 4. iba kovať ▶ ozdobovať kovom, okúvať: k. truhlicu; džbán kovaný striebrom ◘ fraz. cigáni mu v bruchu/v žalúdku klince kujú je veľmi hladný; subšt. kuť pikle tajne chystať sprisahanie, nástrahy, robiť intrigy; kuť plány plánovať niečo; kuť pomstu pripravovať pomstu; kuť železo, kým je horúce al. kuť železo za horúca využívať vhodnú príležitosť, riešiť niečo hneď, kým je vhodná príležitosť ▷ dok. k 2 ↗ ukovať, k 3 okuť, k 4 okovať
brúsiť 1. robiť ostrým • ostriť • naostrovať: brúsiť, ostriť, naostrovať nôž, nožnice • kovať • kuť: kovať, kuť kosu • hovor. zastaráv. šlajfovať
2. hladením opracúvať • obrusovať • vybrusovať: brúsiť, obrusovať kovové súčiastky, diamanty • pilovať (pilníkom): pilovať hrany • rašpľovať (rašpľou): rašpľovať dosku • pejor.: midlikovať • pidlikovať (nešikovne, na tupo brúsiť)
3. p. cibriť 4. p. túlať sa 1
kovať, kuť 1. údermi spracúvať kov: kovať, kuť železo, oceľ • vyklepávať • klepať: kladivom vyklepáva, klepe rozžeravené železo • ostriť (kovaním robiť ostrým): ostriť, kuť kosu • pokúvať: kladivom pokúva kosák • tepať (obyč. ozdobne vytĺkať): tepať kov, mreže
2. pripevňovať podkovu na kopyto koňa • podkúvať: kovať, kuť, podkúvať koňa
kovať i kuť, kuje, kujú, koval/kul, kovaný/kutý nedok. (čo)
1. kladivom pracovať (rozžeravené) železo: k. železo, kov, kosu, klince, kovaná oceľ; pren. kovaný chlap tvrdý, skúsený, vybíjaný
● k. plány, zradu osnovať, v tajnosti pripravovať; kuj železo za horúca (prísl.) veci treba riešiť v začiatkoch;
2. podkúvať: k. koňa;
3. trochu zastar. striebrom, zlatom kovaný obitý, ozdobený (napr. skrinka, palica);
dok. k 1 ukuť i ukovať, k 2 podkuť i podkovať, k 3 okuť i okovať