Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

králikár -a m. chovateľ domácich králikov

králikáreň -rne ž. miesto s klietkami na chov králikov

králik¹ -a mn. N a A -y m.

1. hlodavec podobný zajacovi, zool. Oryctolagus; hovor. zajac: divý, domáci k.; pokusný k. i pren. osoba, inštitúcia, na kt. sa overuje niečo nové

2. kožušina z tohto hlodavca;

králičí príd.: k-ie kožky; k-ia farma

králik² -a m. margaréta: kytica k-ov

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

králik ‑a mn. N a A ‑y m.; králičí

králik ‑a m. (rastlina)

králikár ‑a m.; králikárka ‑y ‑rok ž.

králikáreň ‑rne ‑í ž.

Králiky ‑lik L ‑och m. pomn.; Králičan ‑a mn. ‑ia m.; Králičanka ‑y ‑niek ž.; králický

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

králikáreň -rne pl. G -rní D -rňam L -rňach ž. 1. ▶ zariadenie s klietkami na ustajnenie králikov: jednopodlažná, viacpodlažná k.; drevená, murovaná k.; vonkajšia, vnútorná k.; kancelária vyzerá ako klietka v králikárni; Ako otvoril králikáreň, aby sa presvedčil, či už zajačiky vidia, zbadal v kúte veľký chumáč srsti a sena, pred ktorým stála biela samica. [LT 1998]
2. expr. ▶ obyč. viacpodlažný panelový dom s malými bytmi, v ktorom sa tiesni veľa obyvateľov; byt v takomto dome: sídlisková k.; nasťahovali nás do dvojizbovej králikárne

králikár -ra pl. N -ri m. ▶ kto sa venuje chovu králikov: časopis pre králikárov a holubárov ▷ králikárka -ky -rok ž.

králikársky -ka -ke príd. ▶ súvisiaci s králikárstvom, chovom králikov, s králikárom: králikárska komisia, únia; králikárske pletivo

Králik -ka L -ku m. časť mesta Tornaľa;

Králičan -na pl. N -nia m.;

Králičanka -ky -niek ž.;

králický -ká -ké príd.

Králiky -lik L -koch m. pomn. obec na strednom Slovensku v Banskobystrickom okrese západne od Banskej Bystrice;

Králičan -na pl. N -nia m.;

Králičanka -ky -niek ž.;

králický -ká -ké príd.

králik¹ -ka pl. N -ky m. 1. ▶ stredne vysoká, trváca, margaréte podobná bylina z čeľade astrovitých, u nás zriedkavo rastúca na vlhkých lúkach: k. patrí medzi zákonom chránené rastliny □ bot. králik neskorý Leucanthemella serotina
2. ▶ ľudové označenie dvojročnej al. trvácej byliny margaréty bielej Leucanthemum vulgare: kytica králikov

králik² -ka pl. N a A -ky A hovor. i -kov m. 1. ▶ bylinožravý cicavec z čeľade zajacovitých s menším telom, jemnou hustou srsťou, vzpriamenými ušnicami a s výrazným chrupom, lovený al. chovaný najmä pre mäso a kožušinu: angorský, viedenský biely k.; dlhosrstý, krátkosrstý k.; okrasný, laboratórny k.; pokusný k. ↗ i fraz.; chovať králiky; kŕmiť králikov ďatelinou; k. si vyhrabáva nory a rodí slepé a neosrstené mláďatá; Hľaďte, nemám nič v rukách a z cylindra vám vytiahnem králika. [J. Kot] □ zool. králik divý Oryctolagus cuniculus; králik domáci Oryctolagus cuniculus domesticus
2. ▶ kožušina z tohto zvieraťa: mala dlhý kabát ozdobený králikom
3. ▶ mäso z tohto zvieraťa; jedlo z neho: recept na duseného králika; na obed sme mali králika na smotane
◘ fraz. [nerobím to/nie som tu] pre srandu králikov pri zdôraznení, že sa niečo robí seriózne, dôsledne; pokusný králik osoba, inštitúcia, na ktorej sa niečo overuje
▷ zdrob. ↗ králiček; králica -ce -lic ž. ▶ samica králika: k. sa kotí v brlohu, ktorý si sama vyhrabe

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

králik¹ p. zajac 1

králik² p. margaréta

margaréta lúčna i pestovaná rastlina s bielymi kvetmi so žltým stredom • králik: lúka plná margarét, králikov

zajac 1. poľný al. domáci hlodavec s dlhými ušami a jemnou srsťou (zool. Lepus): poľovať na zajace • hovor. králik: chovať zajace, králiky (v zoológii králik je hlodavec podobný zajacovi, Oryctolagus) • expr. ušiak • det. zajo

2. p. zajačina 3. p. začiatočník

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

kráľ, -a m.

1. absolútny vládca v monarchii, kde je trón dedičný: hist. k. Svätopluk, k. Matiáš, uhorský k.; pren. k. púšte o levovi; bibl. traja králi traja mágovia, mudrci, učenci, ktorí sa prišli pokloniť do Betlehema malému Ježišovi; ľud. Troch Kráľov, na Tri Krále 6. januára

● pre pána kráľa! zvolanie pri prekvapení al. nesúhlase; žije si ako k. veľmi dobre, v blahobyte; medzi slepými je jednooký kráľom medzi nedokonalými ľuďmi je ľahko vyniknúť;

2. v kapit. zriadení (najmä v USA) podnikateľ ovládajúci istý výrobný odbor: automobilový k., oceľový k., finančný k., k. veľkostatkárov;

pren. kto vyniká nad príslušníkov svojho stavu: k. gangsterov; krčmársky k. (Ráz.);

3. v šachovej hre hlavná figúrka;

4. (mn. č. králi i krále) hracia karta s obrazom kráľa: zelený, guľový k.;

králik¹, -a, mn. č. -ci/-kovia m. zdrob. iron.

králikár, -a m. chovateľ, pestovateľ králikov;

králikárka, -y, -rok ž.;

králikársky príd.;

králikárstvo, -a str. pestovanie králikov

králikáreň, -rne, -rní ž. klietky pre hromadný chov králikov

králik¹ p. kráľ

králik³, -a m. lúčna rastlina s bielymi kvetmi; bot. k. biely (Chryzanthemum leucanthemum)

králik², -a, mn. č. -y m. druh hlodavca blízky zajacovi; zool. k. obyčajný (Oryctolagus); pokusný k. chovaný na lekárske pokusy, pren. o človeku, s ktorým sa robia pokusy;

králičí, -ia, -ie príd.: k-ia kožušina, k-ie hniezdo;

králiček, -čka, mn. č. -čky m. zdrob. expr.