Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ker kra L kre mn. kry m. drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa, krík: ružový, lieskový k.;

kerový príd. zried.: k. zákrpok;

krík -a m.

1. zdrob. ku ker

2. ker: okrasné k-y;

kríček -čka m. zdrob.

krík -ka pl. N -ky m.

krík -ka pl. N -ky, ker kra L kre pl. N kry m. ▶ drevina bez kmeňa s hustejšími konárikmi rozvetvujúcimi sa tesne nad povrchom pôdy: vysoký hustý k.; bujný, kvitnúci, tŕňový k.; ríbezľový, egrešový, šípkový k.; kríky ruží, orgovánu, cezmíny; vždyzelený k.; pestovať, vysádzať, strihať okrasné kríky; Otec stojí pri jazmínových kríkoch, opatrne drží konce vetvičiek medzi dvoma prstami a pomaly, s rozkošou k nim privoniava. [D. Kováč]; Tis rastie vo forme mohutného kra alebo nižšieho stromu. [NP 1988] ▷ kríček -čka pl. N -čky m. zdrob.: oberať čučoriedky z kríčkov; Poznám tam každý strom aj každučký kríček. [V. Šikula] ◘ fraz. chodiť poza kríčky konať tajne

ker, kra, 6. p. kre, mn. č. kry m. drevnatá rastlina rozvetvujúca sa hneď od zeme: malinový, ružový k., tŕnitý k.; okrasný k.;

krík, -a i kríček, -čka m. zdrob.

krík, -a m. väčšia od koreňa rozkonárená rastlina s drevnatými konármi: lieskové k-y;

kríkový príd.: k. zákrsok;

kríček, -čka m. zdrob.;

kríčkový príd.: k-á fazuľa

kríček p. krík

krik m. csl veľmi hlasný hovor, vresk: No a chlapci viskočili a začali krig robiť (Kráľ. Lehota LM); A ako sa takto vraciam domou, iba počujem tánvo na_Trňikoucí krik (V. Lom MK); S takého strachu kriku narobila! (Ružindol TRN); Počujeme kriki (Čičmany ŽIL); Co to tu za krik?! (Žakarovce GEL); Co tu taki krig robice?! (Dl. Lúka BAR); krík m. strsl, zsl drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa, ker: Skril se do kríka (Rochovce ROŽ); krík (Koniarovce TOP); kríček m. zdrob.: To biu̯ takí kríček (Hlboké SEN); To sú neni kĺče (viniča), ale to sú len kríčki, to nezarodzí (Brestovany TRN)

kerček p. krík

kríček p. krík