krajný príd.
1. ktorý stojí na kraji, na okraji: k. dom, k. oblok;
2. idúci do krajnosti, extrémny: k-á bieda, k-á nerozvážnosť, najkrajnejšie protivy; v krajnom prípade v nevyhnutnom;
krajne prísl. k 2: k. nepríjemný;
krajnosť, -ti ž. posledná hranica, medza niečoho, extrém: upadnúť z jednej k-i do druhej, ísť až do k-i