krajný príd.
1. kt. je na kraji: k. oblok
2. idúci do krajnosti, extrémny: k-é protiklady; v k-om prípade v nevyhnutnom
3. vrcholný, najvyšší, maximálny: k-é napätie, k-á hranica, poloha;
krajne prísl. k 2, 3: k. pravicové strany; k. nepríjemný;
krajnosť -i ž. posledná hranica, extrém: svedomitý (až) do k-i; ísť z jednej k-i do druhej
Krajné Čierno -ného -neho s. obec na východnom Slovensku vo Svidníckom okrese severovýchodne od Svidníka;
Krajnočierňan, Čierňan -na pl. N -nia m.;
Krajnočierňanka, Čierňanka -ky -niek ž.;
krajnočierňanský, čierňanský -ká -ké príd.
Krajné -ného s. obec na západnom Slovensku v Myjavskom okrese juhovýchodne od Myjavy;
Krajňan -na pl. N -nia m.;
Krajnianka -ky -nok ž.;
krajniansky -ka -ke príd.
krajne prísl. ▶ vymykajúc sa bežným okolnostiam al. stavom; syn. extrémne: k. nebezpečný, nepriateľský, vyčerpaný; k. nepriaznivá, vypätá situácia; k. pravicová, šovinistická politika