krehký príd.
1. kt. sa ľahko láme: k. materiál, k-á váza; k-é pečivo chrumkavé
2. telesne slabý: k. starec;
krehko prísl.: pôsobiť k.;
krehkosť -i ž.
krehkosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť toho, čo sa ľahko láme: k. kovu, skla, papyrusu; k. koláčikov, zeleniny; zvýšená k. kostí; k. steny ciev 2. ▶ vlastnosť toho, kto je útly, ľahko zraniteľný, al. toho, čo je málo odolné, ľahko zraniteľné, slabosť: k. ženy, dieťaťa; Vláčny pohyb zdôrazní krehkosť dievčenskej postavy v lyžiarskej kombinéze. [V. Švenková]; Jej pokožka je svetlá, až vyvoláva dojem akejsi krehkosti a zraniteľnosti. [InZ 2000] 3. ▶ vlastnosť toho, čo je ľahko narušiteľné, jemné: k. ľudských vzťahov; k. dôkazu; k. mierového procesu; k. medzinárodného finančného systému; Podľa pozorovateľov tento výbuch len potvrdzoval krehkosť bezpečnostnej situácie v meste. [Sme 1996]
krehký, 2. st. krehkejší príd.
1. ktorý sa ľahko láme, drobí, málo odolný: k-á váza, k-é sklo, k. kvet, k-é pečivo
● k-á nádoba o človeku s jeho slabosťami;
2. slabý: k-é dieťa, k-é stvorenie, k-é nohy starca; pren. charakterove k. človek nestály;
krehkosť, -ti ž.
1. vlastnosť niečoho krehkého;
2. slabosť, nestálosť: ľudská k.