ker, kra, 6. p. kre, mn. č. kry m. drevnatá rastlina rozvetvujúca sa hneď od zeme: malinový, ružový k., tŕnitý k.; okrasný k.;
krík, -a i kríček, -čka m. zdrob.
krík, -a m. väčšia od koreňa rozkonárená rastlina s drevnatými konármi: lieskové k-y;
kríkový príd.: k. zákrsok;
kríček, -čka m. zdrob.;
kríčkový príd.: k-á fazuľa
krik, -u m. prenikavý zvuk, ktorý vydáva človek al. niektoré zvieratá (napr. opice)
● robiť k. kričať; spustiť k. začať kričať; strhol sa k. začali kričať; mnoho k-u pre nič (za nič) veľa zbytočných rečí; robiť s niekým k. nahlas mu nadávať, vadiť sa