Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma hssjV obce priezviská un

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cukor -kru m.

1. sladidlo z cukrovej repy al. z cukrovej trstiny: kryštálový, práškový c., kocka c-u; sladký ako c.

2. chem. cukry org. zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka obsiahnuté v rastlinách, sacharidy, glycidy: hroznový, ovocný c.

expr. byť ako z c-u čistý, upravený; nie je z c-u nie je háklivý;

cukrový príd.: c-á voda; c-á vata z rozpusteného cukru; c-á repa cukrovka;

cukrík -a m.

1. zdrob. expr. k 1

2. drobný výrobok z cukru a rozlič. prísad: kyslý, tvrdý, ovocný c.; čokoládový c. bonbón;

cukríkový príd. k 2: c-á chuť; c-á farba (ružová) ako cukrík;

cukríček -čka m. zdrob. expr.


ker kra L kre mn. kry m. drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa, krík: ružový, lieskový k.;

kerový príd. zried.: k. zákrpok;

krík -a m.

1. zdrob. ku ker

2. ker: okrasné k-y;

kríček -čka m. zdrob.


kriket -u m. šport. hra, pri kt. sa palicou odráža malá tvrdá lopta;

kriketový príd.: k-á loptička


krikľavý príd.

1. podobný kriku, prenikavý: k. hlas

2. do očí bijúci, nápadný: k-é farby; k-é rozpory;

krikľavo prísl.;

krikľavosť -i ž.


krik -u m.

1. hlasný, prenikavý zvuk vydávaný živými tvormi: k. detí; k. opíc vresk, škrek

2. hlasný hovor, vykrikovanie: k. kamelotov

spustiť k. rozkričať sa; (po)robiť k. (s niekým) (vy)vadiť sa

mnoho k-u pre nič veľa zbytočných rečí, rozčuľovania ap.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cukrík ‑a m.; cukríkový; cukríček ‑čka m.
cukrikár ‑a m.; cukrikárka ‑y ‑rok ž.; cukrikársky
krík ‑a m.; kríkový; kríček ‑čka m.; kríčkový
kriket ‑u m.; kriketový
krik ‑u m.

kriket -u m. ‹a› šport. hra s malou tvrdou loptou odbíjanou raketou za účasti dvoch družstiev s 11 hráčmi (obľúbená najmä v Anglicku a v Austrálii);

kriketový príd.: k. zápas

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cukrík drobný výrobok z cukru a iných prísad: ovocný cukríkbonbón (plnený cukrík): čokoládový bonbón s koňakovou náplňouzastaráv. cukrovédražé (okrúhly ploský cukrík)


cukríkový p. ružový


hluk zmiešanina nezladených zvukov: deti robia hlukhukhukot: huk, hukot strojovhrmot: hrmot vlakovlomoz: lomoz ulicebuchot: z izby sa ozval buchotrachot: rachot padajúceho lešeniašramot: šramot kľúčovtreskotjakot: rieka sa valí s jakotomhurhajexpr. huriavkhovor. expr. štabarchovor. hurtruch (hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): pouličný ruchkrik (hluk spôsobený ľudskými hlasmi): z izby sa ozval krikvresk (hlasný hovor al. plač): vresk zabávajúcich sasubšt. brajgel


ker drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa • kríkkriak: malinový, ozdobný ker, krík, kriak


kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajúkríkať (Tatarka, Timrava)robiť krik: deti na dvore kričia, robia krikvykrikovaťvykríkaťvyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávalipokrikovaťzried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčovexpr.: revaťvyrevovaťvyrevúvaťvrieskaťvyvreskovaťvyvreskúvaťvrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťaliexpr.: škriekaťškrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačaťbľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa!expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo): ryčala od bolestiexpr. štekaťbrechať (zlostne): ustavične na seba štekaliexpr.: hulákaťhučaťhúkať (nepríjemne): huláka, húka na detiexpr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiťhvečaťhriakaťherbeľovať

2. p. biť sa 2


krík p. ker


krik silný, prenikavý, ostrý zvuk vydávaný živými tvormi: krik detí, ranenýchvreskvreskot (prenikavý zvierací hlas, expr. ľudský krik): vresk opíc; vresk, vreskot zabávajúcich sarev (mohutný zvierací hlas, expr. ľudský krik): rev levov; rev pijanovškrekškrekot (ostrý, prenikavý hrdelný zvuk, expr. ľudský krik): škrek, škrekot žiab; škrek dieťaťarykrykot (hlasné ťahavé zvuky, expr. ľudský krik): ryk, rykot zveri; víťazný ryk, rykotexpr. jakot: jakot žiakov na školskom dvorehovor. expr. tartas (Vajanský)expr. výskot (prenikavé vysoké zvuky): z dvora sa ozýval výskotpoet. vyskexpr.: haravarahurhajhuriavk (prelínajúce sa zvuky): bolo počuť haravaru, prenikavý hurhajpokrik (prerušovaný, slabší krik): radostný pokrik divákov na štadióne

p. aj lomoz


ružový ktorý má veľmi bledý odtieň červenej, ktorý má farbu šípovej ruže • bledoružovýsvetloružovýslaboružový (ružový s bledým odtienkom): ružová, bledoružová, svetloružová, slaboružová čipkalososovoružovýlososový (ružový ako lososie mäso): lososovoružový, lososový dámsky kostýmstaroružový (ružový so sivým al. žltým odtienkom) • zlatoružový (ružový do zlata): zlatoružová fasáda kaštieľacukríkový (sýtoružový, krikľavo ružový) • tmavoružovýtuhoružový (ružový s tmavým odtienkom): tmavoružový rúžexpr.: ružovkavýružovastýružovkastý (so slabučkým ružovým nádychom): ružovkavý, ružovkastý púčik

porov. aj červený

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cukor, -kru, 6. p. -kre m.

1. sladidlo z cukrovej repy al. trstiny: kryštálový, kockový, práškový, vanilkový c.; sladiť, posýpať c-om; sladký, biely ako c.

byť ako z c-u pekne, čisto upravený, oblečený; byť (k niekomu) ako c., sladký ako c., samý c. prehnane, neúprimne milý, vľúdny; nie je z cukru (o zmoknutom) nič sa mu nestane, dážď mu neuškodí;

2. chem. (mn. č. -kry) sladký uhľohydrát obsiahnutý najmä v rastlinách: ovocný, hroznový, močový c.;

3. kraj. cukrík, cukrové: Ja som Janka upokojil, aj som mu na cukor dal. (VHV);

cukrový príd.

1. z cukru: c-á poleva; c. roztok;

2. obsahujúci cukor: c-é jedlo; poľnohosp. c. hrach, melón, c-á dyňa; c-á repa cukrovka;

pren. často pejor. cukru niečím podobný, napr. sladký, príjemný: c-é pery; c. úsmev, c-é reči neúprimne milé, vľúdne;

cukorný príd. týkajúci sa cukru: c. priemysel, c-á kampaň;

cukrík1, -a i cukríček1, -čka m. zdrob. expr. k 1


cukrikár, -a m. hovor. obchodník s cukríkmi, predavač cukríkov;

cukrikárka, -y, -rok ž.


cukrík1, cukríček1 p. cukor


cukrík2, -a m. drobný výrobok z cukru, ktorý nie je vyrobený pečením, cukrovinka, bonbón: čokoládový, kyslý, sladký, tvrdý c.; balené c-y

byť ako c. pekný, roztomilý;

cukríkový príd.;

cukríček2, -čka m. zdrob. expr.


ker, kra, 6. p. kre, mn. č. kry m. drevnatá rastlina rozvetvujúca sa hneď od zeme: malinový, ružový k., tŕnitý k.; okrasný k.;

krík, -a i kríček, -čka m. zdrob.


krik, -u m. prenikavý zvuk, ktorý vydáva človek al. niektoré zvieratá (napr. opice)

robiť k. kričať; spustiť k. začať kričať; strhol sa k. začali kričať; mnoho k-u pre nič (za nič) veľa zbytočných rečí; robiť s niekým k. nahlas mu nadávať, vadiť sa

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cukríkový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) cukríkový; (bez) cukríkového; (k) cukríkovému; (vidím) cukríkového; (o) cukríkovom; (s) cukríkovým;

(štyria) cukríkoví; (bez) cukríkových; (k) cukríkovým; (vidím) cukríkových; (o) cukríkových; (s) cukríkovými;


(jeden) cukríkovejší; (bez) cukríkovejšieho; (k) cukríkovejšiemu; (vidím) cukríkovejšieho; (o) cukríkovejšom; (s) cukríkovejším;

(dvaja) cukríkovejší; (bez) cukríkovejších; (k) cukríkovejším; (vidím) cukríkovejších; (o) cukríkovejších; (s) cukríkovejšími;


(jeden) najcukríkovejší; (bez) najcukríkovejšieho; (k) najcukríkovejšiemu; (vidím) najcukríkovejšieho; (o) najcukríkovejšom; (s) najcukríkovejším;

(dvaja) najcukríkovejší; (bez) najcukríkovejších; (k) najcukríkovejším; (vidím) najcukríkovejších; (o) najcukríkovejších; (s) najcukríkovejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) cukríkový; (bez) cukríkového; (k) cukríkovému; (vidím) cukríkový; (o) cukríkovom; (s) cukríkovým;

(dva) cukríkové; (bez) cukríkových; (k) cukríkovým; (vidím) cukríkové; (o) cukríkových; (s) cukríkovými;


(jeden) cukríkovejší; (bez) cukríkovejšieho; (k) cukríkovejšiemu; (vidím) cukríkovejší; (o) cukríkovejšom; (s) cukríkovejším;

(tri) cukríkovejšie; (bez) cukríkovejších; (k) cukríkovejším; (vidím) cukríkovejšie; (o) cukríkovejších; (s) cukríkovejšími;


(jeden) najcukríkovejší; (bez) najcukríkovejšieho; (k) najcukríkovejšiemu; (vidím) najcukríkovejší; (o) najcukríkovejšom; (s) najcukríkovejším;

(štyri) najcukríkovejšie; (bez) najcukríkovejších; (k) najcukríkovejším; (vidím) najcukríkovejšie; (o) najcukríkovejších; (s) najcukríkovejšími;


ženský rod

(jedna) cukríková; (bez) cukríkovej; (k) cukríkovej; (vidím) cukríkovú; (o) cukríkovej; (s) cukríkovou;

(dve) cukríkové; (bez) cukríkových; (k) cukríkovým; (vidím) cukríkové; (o) cukríkových; (s) cukríkovými;


(jedna) cukríkovejšia; (bez) cukríkovejšej; (k) cukríkovejšej; (vidím) cukríkovejšiu; (o) cukríkovejšej; (s) cukríkovejšou;

(dve) cukríkovejšie; (bez) cukríkovejších; (k) cukríkovejším; (vidím) cukríkovejšie; (o) cukríkovejších; (s) cukríkovejšími;


(jedna) najcukríkovejšia; (bez) najcukríkovejšej; (k) najcukríkovejšej; (vidím) najcukríkovejšiu; (o) najcukríkovejšej; (s) najcukríkovejšou;

(tri) najcukríkovejšie; (bez) najcukríkovejších; (k) najcukríkovejším; (vidím) najcukríkovejšie; (o) najcukríkovejších; (s) najcukríkovejšími;


stredný rod

(jedno) cukríkové; (bez) cukríkového; (k) cukríkovému; (vidím) cukríkové; (o) cukríkovom; (s) cukríkovým;

(štyri) cukríkové; (bez) cukríkových; (k) cukríkovým; (vidím) cukríkové; (o) cukríkových; (s) cukríkovými;


(jedno) cukríkovejšie; (bez) cukríkovejšieho; (k) cukríkovejšiemu; (vidím) cukríkovejšie; (o) cukríkovejšom; (s) cukríkovejším;

(dve) cukríkovejšie; (bez) cukríkovejších; (k) cukríkovejším; (vidím) cukríkovejšie; (o) cukríkovejších; (s) cukríkovejšími;


(jedno) najcukríkovejšie; (bez) najcukríkovejšieho; (k) najcukríkovejšiemu; (vidím) najcukríkovejšie; (o) najcukríkovejšom; (s) najcukríkovejším;

(štyri) najcukríkovejšie; (bez) najcukríkovejších; (k) najcukríkovejším; (vidím) najcukríkovejšie; (o) najcukríkovejších; (s) najcukríkovejšími;


cukríkový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) cukríkový; (bez) cukríkového; (k) cukríkovému; (vidím) cukríkového; (o) cukríkovom; (s) cukríkovým;

(traja) cukríkoví; (bez) cukríkových; (k) cukríkovým; (vidím) cukríkových; (o) cukríkových; (s) cukríkovými;


(jeden) cukríkovejší; (bez) cukríkovejšieho; (k) cukríkovejšiemu; (vidím) cukríkovejšieho; (o) cukríkovejšom; (s) cukríkovejším;

(dvaja) cukríkovejší; (bez) cukríkovejších; (k) cukríkovejším; (vidím) cukríkovejších; (o) cukríkovejších; (s) cukríkovejšími;


(jeden) najcukríkovejší; (bez) najcukríkovejšieho; (k) najcukríkovejšiemu; (vidím) najcukríkovejšieho; (o) najcukríkovejšom; (s) najcukríkovejším;

(dvaja) najcukríkovejší; (bez) najcukríkovejších; (k) najcukríkovejším; (vidím) najcukríkovejších; (o) najcukríkovejších; (s) najcukríkovejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) cukríkový; (bez) cukríkového; (k) cukríkovému; (vidím) cukríkový; (o) cukríkovom; (s) cukríkovým;

(tri) cukríkové; (bez) cukríkových; (k) cukríkovým; (vidím) cukríkové; (o) cukríkových; (s) cukríkovými;


(jeden) cukríkovejší; (bez) cukríkovejšieho; (k) cukríkovejšiemu; (vidím) cukríkovejší; (o) cukríkovejšom; (s) cukríkovejším;

(tri) cukríkovejšie; (bez) cukríkovejších; (k) cukríkovejším; (vidím) cukríkovejšie; (o) cukríkovejších; (s) cukríkovejšími;


(jeden) najcukríkovejší; (bez) najcukríkovejšieho; (k) najcukríkovejšiemu; (vidím) najcukríkovejší; (o) najcukríkovejšom; (s) najcukríkovejším;

(štyri) najcukríkovejšie; (bez) najcukríkovejších; (k) najcukríkovejším; (vidím) najcukríkovejšie; (o) najcukríkovejších; (s) najcukríkovejšími;


ženský rod

(jedna) cukríková; (bez) cukríkovej; (k) cukríkovej; (vidím) cukríkovú; (o) cukríkovej; (s) cukríkovou;

(dve) cukríkové; (bez) cukríkových; (k) cukríkovým; (vidím) cukríkové; (o) cukríkových; (s) cukríkovými;


(jedna) cukríkovejšia; (bez) cukríkovejšej; (k) cukríkovejšej; (vidím) cukríkovejšiu; (o) cukríkovejšej; (s) cukríkovejšou;

(dve) cukríkovejšie; (bez) cukríkovejších; (k) cukríkovejším; (vidím) cukríkovejšie; (o) cukríkovejších; (s) cukríkovejšími;


(jedna) najcukríkovejšia; (bez) najcukríkovejšej; (k) najcukríkovejšej; (vidím) najcukríkovejšiu; (o) najcukríkovejšej; (s) najcukríkovejšou;

(dve) najcukríkovejšie; (bez) najcukríkovejších; (k) najcukríkovejším; (vidím) najcukríkovejšie; (o) najcukríkovejších; (s) najcukríkovejšími;


stredný rod

(jedno) cukríkové; (bez) cukríkového; (k) cukríkovému; (vidím) cukríkové; (o) cukríkovom; (s) cukríkovým;

(tri) cukríkové; (bez) cukríkových; (k) cukríkovým; (vidím) cukríkové; (o) cukríkových; (s) cukríkovými;


(jedno) cukríkovejšie; (bez) cukríkovejšieho; (k) cukríkovejšiemu; (vidím) cukríkovejšie; (o) cukríkovejšom; (s) cukríkovejším;

(štyri) cukríkovejšie; (bez) cukríkovejších; (k) cukríkovejším; (vidím) cukríkovejšie; (o) cukríkovejších; (s) cukríkovejšími;


(jedno) najcukríkovejšie; (bez) najcukríkovejšieho; (k) najcukríkovejšiemu; (vidím) najcukríkovejšie; (o) najcukríkovejšom; (s) najcukríkovejším;

(štyri) najcukríkovejšie; (bez) najcukríkovejších; (k) najcukríkovejším; (vidím) najcukríkovejšie; (o) najcukríkovejších; (s) najcukríkovejšími;


cukrík podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) cukrík; (bez) cukríka; (k) cukríku; (vidím) cukrík; (o) cukríku; (s) cukríkom;

(dva) cukríky; (bez) cukríkov; (k) cukríkom; (vidím) cukríky; (o) cukríkoch; (s) cukríkmi;


cukrík podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) cukrík; (bez) cukríka; (k) cukríku; (vidím) cukrík; (o) cukríku; (s) cukríkom;

(tri) cukríky; (bez) cukríkov; (k) cukríkom; (vidím) cukríky; (o) cukríkoch; (s) cukríkmi;

rozkrikovať sa ndk krikom sa oborovať na niekoho, vykrikovať: blaznywy manželowe se roskrykugu a mezy ginima zahanbugu ská 18. st


skríknuť dk prenikavo zvolať, vykríknuť: geden každy hlasem skrýkňi cc 1655; panj Djenesska skrikla na pana richtara skalica 1687; co kdo w hore skrykne nahlas, echo opakuge 1758; zdesená gest dewečka, strassliwim spúsobem welicze skrikla pep 1769; zkrikla pany wdowa, beda, prebeda liptov 18. st;
-ať ndk ku komu: z lahodnymi slowečkami bližneho netykag a gako z kazatelnice k zadnemu neskrykag gv 1755


skríknutie [-í] s prenikavé vykríknutie: rozkázal mophti wssech swích služebníkuw radem wewáďať a mučením prawdu obdržať a zweďel gest sa, že ten gistý bil, který na skríknuťý swé prwný bil prítomný br 1785

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Krik Krik Krikáňí Krikáňí krikat krikat Krikáwáňí Krikáwáňí krikáwať krikáwať

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
585 Handlová PD/TC nitr./tekov. 1976 pričl. o. Morovno [nitr.], Nová Lehota [tekov.].
1773 Handlovia, Handlova, Krikehey, 1786 Handlowa, Grägerhey, Krikeheu, Krickehay, 1808 Krikehaj, Krikehey, Handlowá, 18631907 Handlova, 1913 Nyitrabánya, 1920– Handlová
Morovno: 1773, 1808 Morovno, 1786 Morowno, 18631913 Morovnó, 19201975 Morovno
Nová Lehota: 1773 Uj-Lehota, Neühey, Nowa Lehota, 1786 Uj-Lehota, Neuhay, 1808 Új-Lehota, Neuhey, Nowá Lhota, 1863 Újlehotta, 18731888 Újlehota, 18921913 Újgyarmat, 1920 Nová Lehôta, 19271948 Nová Lehota, Neuhay, 19481975 Nová Lehota

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko KRIKO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
VRÁBLE, okr. NITRA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko KRÍKO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 9×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
BOJNICE, okr. PRIEVIDZA – 3×;
VRÁBLE, okr. NITRA – 3×;
MALÉ CHYNDICE, okr. NITRA – 2×;
ČERMÁŇ (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;

Priezvisko KRIKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;

Priezvisko KRÍKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
VRÁBLE, okr. NITRA – 4×;
PRIEVIDZA III-NECPALY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 2×;
BOJNICE, okr. PRIEVIDZA – 1×;

Priezvisko KRIKUNOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 1×;

Priezvisko KRIKUNOV sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 4×;

Priezvisko KŘIKAVA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Priezvisko KŘIKAVOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 4×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum KRÍKOVÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 3):
NITRIANSKE HRNČIAROVCE; SITNIANSKA (BANSKÁ ŠTIAVNICA); VRAKUŇA (BRATISLAVA)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor