krivka, -y, -viek ž. krivá čiara: jemná k. nosa (Jil.); Chrúst nahnevane bzučiac opisoval krivku ponad dvor. (Ondr.); geom. pravidelná, nepravidelná k., exponenciálna, logaritmická k.; geogr. spádové k-y udávajúce smer stekania vody po zemskom povrchu; fyz. balistická k. dráha letu strely;
odb. grafický záznam zmien, diagram: k. teploty; Krivka výrobnosti plazí sa nahor. (Heč.);
krivkový príd.: mat. k. integrál
(jedna) krivka; (bez) krivky; (ku) krivke; (vidím) krivku; (ó) krivka!; (o) krivke; (s) krivkou;
(dve) krivky; (bez) kriviek; (ku) krivkám; (vidím) krivky; (ó) krivky!; (o) krivkách; (s) krivkami;