kruh, -u m.
1. geom. plocha obmedzená kružnicou;
2. kruhu podobný útvar, kolo: opisovať k., stáť v k-u, pochytať sa za ruky a utvoriť kruh; ročný k. na priereze kmeňa vrstva, ktorá narástla za rok; geogr. polárny k. myslená čiara, ktorá spája na zemeguli miesta, kde slnko v dobe slnovratu nezapadá; pren. má k-y pod očami modravé priehlbiny okolo očí, ktoré sú príznakom choroby al. veľkej únavy
● robia sa mu k-y pred očami od hladu, od slabosti ap. zle vidí; začarovaný k. zapletená situácia, položenie, z ktorého sa nemožno dostať;
3. vec podoby kruhu: hrnčiarsky k., železný k.;
4. spoločnosť ľudí rovnakých záujmov, rovnakého spoločenského zaradenia: k. záujemcov, vyššie k-y, priemyselné k-y, odborné k-y, vzdelané k-y, úradné k-y, vládne k-y, vojenské k-y, rodinný k.; v k-u rodiny v rodine; v k-u rovesníkov medzi rovesníkmi;
kruhový príd. podoby kruhu: k-á plocha, k. pôdorys, k. rám, k. rám, k-á pec, k-á píla, k-á ozdoba, k-á doska;
krúžok, -žku m.
1. zdrob. malý kruhový predmet: zlatý k.;
2. kultúrny al. vedecký spolok: literárny, divadelný k., čitateľský k.; zastar. samovzdelávací k.;
krúžkový príd.: tech. k-á matica, k-á kotva