kto koho komu koho o kom kým zám. opyt.
1. expr. i ktože vyj. otázku vzťahujúcu sa na osobu: k. je to? o kom to hovoríš? komuže dáme, ak nie deťom?
2. expr. má citový význ. (vo zvol. vetách): aha, k. nám chce rozkazovať!
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu podmetovú, predmetovú a prívlastkovú (často súvzťažné ten k., k. – ten): iba ten to pochopí, kto to sám zažil; uvidíme, k. mal pravdu; ten, komu som to požičal
4. v spoj. so slovesom mať al. byť a inf. vyj. (ne)schopnosť realizovať dej: má mu k. pomôcť; niet sa na koho spoľahnúť
5. má význ. neurč. zám., niekto: najtuhšia zima, akú k. pamätá
6. i ktože expr. má význ. vymedz. zám., nikto (vo zvolaniach, v reč. otázkach): kto(že) to kedy videl!? k. by chcel tvrdiť opak?
● k. z koho bezohľadné súperenie; myslí si o sebe – k. som, čo som je namyslený; komu česť, tomu česť