Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
čertviekto -koho -komu -koho -kom -kým, pís. i čertvie kto zám. neurčité substantívne hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť osoby (často so záporným hodnotením); syn. bohviekto: č. mu to poradil; č. sa viac preľakol; čertvie koho si ty videl
čojaviemkto -koho -komu -kto -kom -kým, pís. i čojaviem kto zám. neurčité substantívne hovor. 1. často v spojení s ešte ▶ odkazuje na neurčitosť osoby; syn. neviemkto: šiel odviezť šéfa, riaditeľa či čojaviemkoho; dostala darček od sestry, mamy, strýka a č. od koho ešte; Na barák jej chodia spolužiaci, strýčkovia a čojaviemkto. [Š. Moravčík]; Dobrák od kosti sa len ťažko môže stať invenčným vedcom, umelcom alebo invenčným čojaviemkým. [G. Murín]
2. iron. ▶ významný, neobyčajný, skvelý človek: namýšľa si, že je č.
ktohoviekto -koho -komu -koho -kom -kým, pís. i ktohovie kto zám. neurčité substantívne hovor. expr. ▶ odkazuje na neznámu, neurčitú osobu, nevedno kto; syn. bohviekto: vláči sa sem k., a tebe je to jedno; ktohovie koho si tam ty videl
ktohovie, pís. i kto ho vie čast. hovor. ▶ vyjadruje nevedomosť, neistotu, pochybnosť hovoriaceho o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti (často so záporným hodnotením); nevie sa, nie je známe, nevedno, ktovie; syn. čerthovie, bohvie: k., ako bude zajtra; k. odkiaľ prišiel; k., odkedy si nejedol; A ktohovie, dokedy by bol spal, keby ho neboli zobudili ovce. [A. Habovštiak]
kto koho komu koho (o) kom s kým zám. opytovacie substantívne 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na osobu: k. je to?; k. je tá žena, s ktorou si sa zhováral?; k. bol najlepší?; k. by mi vedel poradiť?; bez koho sa nezaobídeme?; komu ste to sľúbili?; na koho z nich sa môžem spoľahnúť?; o kom píšu v novinách?; s kým si sa stretol?
2. vo zvolacích vetách ▶ má citové zafarbenie: aha, k. k nám ide!; ó, koho to tu vidím!; kto by si to bol pomyslel!
3. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu podmetovú, predmetovú, prívlastkovú (i súvzťažne ten - kto, kto - ten): čas ukáže, k. hovoril pravdu; ten, k. nič nerobí, nič nepokazí; štartovať môže každý, k. má záujem; bol som to ja, k. jej ponúkol pomoc; nespoliehaj sa na toho, koho dobre nepoznáš; si jediný, komu verím; Jediný, kto v noci vychádzal, boli sivé vojnové potkany. [J. Buzássy]
4. v spojení so slovesom byť, nebyť al. mať, nemať a s neurčitkom plnovýznamového slovesa ▶ odkazuje na možnosť al. nemožnosť realizovať daný dej vzhľadom na osobu: má mu k. pomôcť; nebolo sa na koho obrátiť; majú sa komu posťažovať; nemal sa s kým poradiť
5. ako súčasť dvojčlenného al. viacčlenného výrazu kto - kto ▶ odkazuje na rad bližšie neurčených osôb, niekto, dakto: nakoniec ich všetkých presvedčil, koho rýchlo, koho až po čase; ponalieval, komu koňak, komu pivo, komu pohár červeného vína; Navarím čaju, pokračovala pokojne, keď sme si konečne všetci posadali, kto na lavicu pod stenu, kto k teplému sporáku. [P. Andruška]
6. v spojení so zámenom aký vo vzťažnej funkcii ▶ odkazuje na neurčitú osobu, niekto: najväčšia snehová kalamita, akú k. pamätá; najlepší návrh, s akým k. dnes prišiel; najlepší román, aký k. (kedy) napísal
7. v spojení ako kto ▶ v odpovedi odkazuje na neurčitosť vzhľadom na osobu: všetci s tým súhlasili? - ako k.; všetkým je to jasné? - ako komu
8. v rečníckych otázkach ▶ má vymedzovací význam: k. to kedy tvrdil? nikto; komu to už prospeje? nikomu; k. by nechcel väčší plat? všetci by chceli □ kto je?; kto tam? otázka a) keď niekto zaklope na dvere b) prihlásenie sa pri telefonickom rozhovore
◘ fraz. byť po kom podobať sa na niekoho, zdediť fyzické a/alebo duševné vlastnosti po rodičovi; koho to sem čerti nesú? o nevítanej návšteve; kto by to bol povedal! al. kto by si to bol pomyslel! prejav začudovania; kto povie a/á, nech povie aj b/bé kto niečo začne, nech to aj dokončí; kto to kedy slýchal!/videl! prejav nespokojnosti, pohoršenia; myslí si o sebe - kto som, čo som je namyslený, myslí si, že je výnimočný; [uvidíme,] kto z koho časom sa ukáže, kto je silnejší, kto viac vydrží, kto zvíťazí ◘ parem. komu česť, tomu česť [, pastierovi trúba] každého treba uctiť tak, ako si zaslúži; komu niet rady, tomu niet pomoci ak si niekto nedá poradiť, zle dopadne; komu pánboh, tomu všetci svätí človek, ktorému šťastie praje; komu sa nelení, tomu sa zelení kto je usilovný, tomu sa darí, má úspech; kto do teba kameňom, ty doňho chlebom aj za zlé sa treba dobrým odplácať; kto druhému jamu kope, sám do nej spadne kto pripravuje iným nástrahy, sám sa stane ich obeťou; kto chce kam, pomôžme mu tam ak niekto nepočúva rozumné rady, nech si robí po svojom a na vlastnú škodu; kto chce psa biť, palicu si nájde kto chce, na kritiku si vždy nájde dôvod; kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť treba sa prispôsobiť pravidlám spoločenskej skupiny, v ktorej chce človek existovať; kto chodí do mlyna, ľahko sa zamúči človek sa rýchlo stane takým ako tí, s ktorými sa stýka; kto mastí, ten sa vezie kto podpláca, dostáva protislužbu; kto mlčí, ten svedčí aj mlčaním sa dá vyjadriť súhlas; kto nemá v hlave, má v nohách zábudlivý si narobí zbytočnú robotu, pretože po zabudnutú vec sa treba vrátiť; kto nepracuje, nech neje; kto neskoro chodí, sám sebe škodí; kto prv príde, ten prv melie rýchly skôr vybaví, má prednosť, výhody; kto seje vietor, žne búrku kto spôsobuje zlo, nezhody, musí niesť i následky; kto včas ráno vstáva, tomu pánboh požehnáva čím skôr človek začne robiť, tým viac spraví; kto vysoko lieta, nízko padá a) kto má prehnane veľké očakávania, ambície, často sa veľmi sklame b) o príliš sebavedomom, pyšnom človeku; ten sa smeje najlepšie, kto sa smeje naposledy netreba sa tešiť predčasne
ktoviekto -koho -komu -koho -kom -kým, pís. i ktovie kto zám. neurčité substantívne 1. hovor. expr. ▶ odkazuje na neznámu, neurčitú osobu; nevedno kto; syn. bohviekto: k. mu stále pomáha; je to lepšie, ako ísť na večierok, kde môže byť k.
2. hovor. iron. ▶ neobyčajne významný, vynikajúci človek; syn. bohviekto: tvári sa, správa sa, akoby bol k.
neviemkto -koho -komu -koho -kom -kým, pís. i neviem kto zám. neurčité substantívne hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení osoby: chýbajú mi knihy, ktoré som neviem komu požičal; spoločnosť roznáša súdne napadnuteľné klebety o novinároch platených neviemkým; Keď niekto dokáže zorganizovať festival pre 30-tisíc ľudí, zabezpečiť účinkujúcich, stánkarov, ochrankárov, staviteľov pódií a neviemkoho a neviemčo ešte, zaslúži si naše uznanie. [Týž 2008]
2. iron. ▶ odkazuje na mimoriadne veľkú dôležitosť, významnosť niekoho; syn. niekto: tvária sa, že sú n.; A nemyslím si, že som neviemkto. [Sme 2009]
pánbohviekto -koho -komu -koho -kom -kým, pís. i pánbohvie kto zám. neurčité substantívne hovor. expr. zried. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení osoby (často so záporným hodnotením), nevedno kto; syn. bohviekto, ktoviekto, ktohoviekto: doména patrí pánbohvie komu; uverejnil odpoveď od pánbohviekoho; Až som sa zrazu rozzúril a vynadal – pánbohviekomu. [D. Dušek]