Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma hssjV priezviská un

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

afektovaný príd. strojený, neprirodzený: a-á reč;

afektovane prísl.: a. hovoriť;

afektovanosť -i ž.


afektovať nedok. hovoriť al. správať sa strojene, neprirodzene


aktovka -y -viek ž. taška na spisy, knihy ap.: kožená a.


anektovať dok. i nedok. násilne pripojiť, pripájať, zabrať, zaberať (cudzie územie): a-nie časti štátu


architektonika -y ž. stavba, štruktúra nejakého celku, najmä z tech. a umel. hľadiska: a. budovy; a. umeleckého diela;

architektonický príd.

1. k architektonika: a-é riešenie stavby

2. umeleckostaviteľský: a-é pamiatky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

afektovaný; afektovane prísl.; afektovanosť ‑i ž.
afektovať ‑uje ‑ujú nedok.
aktovka ‑y ‑viek ž.
anektovať ‑uje ‑ujú dok. i nedok.
architektonika ‑y ž.; architektonický

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

abduktor -a m. ‹l› anat. sval, ktorý umožňuje abdukciu, odťahovač (op. adduktor)


adduktor -a m. ‹l› anat. sval, ktorý umožňuje addukciu, priťahovač (op. abduktor)


adrenalektómia -ie ž. ‹l + g› lek. chirurgické odstránenie nadobličky


aeroplanktón -u m. ‹g› biol. drobné organizmy vznášajúce sa voľne vo vzduchu (spóry, peľ, baktérie)


afektovaný príd. ‹l› (o správaní, konaní, prejavoch a pod.) strojený, neprirodzený, (o ľuďoch) strojene, neprirodzene sa prejavujúci;

afektovane prísl.;

afektovanosť -ti ž.


afektovať nedok. ‹l› hovoriť al. správať sa strojene, neprirodzene

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

afektácia neprirodzené, strojené správanie, hovorenie • afektovanosť: hovoriť bez afektácie, afektovanosti; afektovanosť v obliekaníneprirodzenosťstrojenosťnútenosťpóza: odpovedať s pózoupozérstvopretvárka: spoločenská pretvárka


afektovanosť p. afektácia


afektovaný p. strojený, neprirodzený 2


maznavý 1. prejavujúci kladné city slovami, nežnosťami, láskaním • milýnežnýláskavý: maznavý, milý, láskavý tón reči; nežné, láskavé pohladkaniefamiliárnydôverný: familiárne, dôverné oslovenie

2. podobný reči malých detí • strojenýafektovanýneprirodzený: maznavá, strojená, afektovaná výslovnosť; maznavý, neprirodzený tón príhovoru


neprirodzený 1. ktorý nie je daný prírodnými zákonitosťami; odporujúci prirodzenej povahe vecí (op. prirodzený) • umelý: neprirodzená, umelá krása; umelé koryto rieky (op. prírodné) • neskutočný (prevyšujúci skutočnosť): neskutočná krásanásilný (zmenený, usmernený násilným zásahom): násilná smrť, násilný spoločenský vývinnezvyčajnýzvláštnyčudnýcudzí (iný ako je prirodzený, zvyčajný, svoj): neprirodzená, nezvyčajná poloha tela; mať zvláštny, čudný výraz tváre; prehovoriť neprirodzeným, cudzím hlasomdeformovanýdegenerovanýanomálny (chorobne a pod. zmenený oproti prirodzenému, správnemu): deformovaný, degenerovaný rast zubovnenormálnykniž.: abnormálnyanormálny (op. normálny): nenormálny, abnormálny stav vecíchorobnýnezdravý (zapríčinený chorobou; op. zdravý): chorobný, nezdravý výraz tváre; chorobné prejavy organizmuzvrátený (chorobne zmenený, obyč. čo sa týka morálky): zvrátené túžbyzried.: protiprírodnýprotiprirodzený

2. ktorý sa predstiera, ktorý nie je úprimný (op. prirodzený, bezprostredný) • predstieranýstrojenýhranýafektovaný: prejavovať neprirodzený, predstieraný, strojený záujem; hraný súcit; strojená, afektovaná mimikasilenýnútenýnásilnýumelý (op. spontánny, mimovoľný): silený, násilný plač; nútená, násilná, umelá veselosťvyumelkovanýpreumelkovaný (nadmieru skrášlený): vyumelkovaná rečupätýkožený (založený na prílišnej sebakontrole, zdržanlivosti; op. uvoľnený): upäté správaniekŕčovitýkniž. sardonický (uskutočňovaný s veľkým sebazaprením): kŕčovitý, sardonický úsmevprepiatyprehnaný: neprirodzená, prepiata, prehnaná uhladenosť

p. aj neúprimný


pretvárka predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu • pokrytectvoneúprimnosť: spoločenská pretvárka, spoločenské pokrytectvofalošfalošnosťpózapozérstvoafektáciaafektovanosť (neprirodzené, strojené správanie): odpovedať s pózou, hovoriť bez afektáciepejor. farizejstvo


strojený (o človeku) ktorý sa núti, štylizuje do výrazu, správania, ktoré mu nie je vlastné; ktorý niečo iba predstiera; svedčiaci o strojenosti (op. prirodzený, spontánny) • neprirodzenýupätýpredstieraný: má strojené, neprirodzené, upäté vystupovanie; strojený, neprirodzený, upätý konferencier; strojená, predstieraná dobrosrdečnosťafektovaný (plný afektu): afektovaný prednes (op. civilný) • štylizovaný: dievča je priveľmi štylizovanépejor.: pózistickýpozérsky (ktorý je pózou): pózistické, pozérske správaniehranýumelýnútenýsilený: hraná, umelá ľahostajnosť; nútený smiechhovor. škrobenývyumelkovanýteatrálnydivadelný (prehnaný, nápadný, výstredný, ako z divadla): vyumelkovaná, teatrálna reč; jeho teatrálne, divadelné gestá boli nepresvedčivéceremoniálnyzastaráv. ceremónny (podľa predpisov) • kniž. precióznypren. obradný: obradná poklona


vyumelkovaný pôsobiaci umelo • preumelkovanýneprirodzenýstrojený: vyumelkovaná, neprirodzená, strojená poéziaafektovaný: afektovaný jazykový prejavštylizovanýartistickýzried. artistný (veľmi zdôrazňujúci formu, obyč. v umení): štylizovaný, artistný prejav; príliš artistická, artistná formanútený: nútená veselosťhranýpredstieranýneúprimný: hraný, predstieraný záujem o niečo; neúprimný úsmevnásilnýsilený (pôsobiaci nasilu): násilný, silený humor, plačrafinovaný (vyrátaný na efekt): rafinovaná eleganciakniž. preciózny: preciózny štýl

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

abduktor, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m. anat. sval napínajúci, vystierajúci končatinu, odťahovač


adduktor, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m. anat. sval ohýbajúci končatinu, priťahovač


afektovaný príd. strojený, neprirodzený: a-á reč, výslovnosť;

afektovane prísl.: a. hovoriť;

afektovanosť, -ti ž.


afektovať, -uje, -ujú nedok.

1. strojene, neprirodzene sa správať; pretvarovať sa;

2. (čo) strojene niečo prejavovať: a. melanchóliu


afektový p. afekt


afekt, -u m. prudké hnutie mysle za súčasnej straty kontroly vôle, rozčúlenie, vzplanutie hnevu, strachu ap.;

afektový príd.

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

abstrakt podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) abstrakt; (bez) abstraktu; (k) abstraktu; (vidím) abstrakt; (o) abstrakte; (s) abstraktom;

(dva) abstrakty; (bez) abstraktov; (k) abstraktom; (vidím) abstrakty; (o) abstraktoch; (s) abstraktmi;


abstrakt podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) abstrakt; (bez) abstraktu; (k) abstraktu; (vidím) abstrakt; (o) abstrakte; (s) abstraktom;

(tri) abstrakty; (bez) abstraktov; (k) abstraktom; (vidím) abstrakty; (o) abstraktoch; (s) abstraktmi;


abstraktum podstatné meno, stredný rod

(jedno) abstraktum; (bez) abstrakta; (k) abstraktu; (vidím) abstraktum; (o) abstrakte; (s) abstraktom;

(štyri) abstraktá; (bez) abstrákt; (k) abstraktám; (vidím) abstraktá; (o) abstraktách; (s) abstraktami;


adjunkt podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) adjunkt; (bez) adjunkta; (k) adjunktovi; (vidím) adjunkta; (o) adjunktovi; (s) adjunktom;

(štyria) adjunkti; (bez) adjunktov; (k) adjunktom; (vidím) adjunktov; (o) adjunktoch; (s) adjunktmi;


adjunkt podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) adjunkt; (bez) adjunkta; (k) adjunktovi; (vidím) adjunkta; (o) adjunktovi; (s) adjunktom;

(traja) adjunkti; (bez) adjunktov; (k) adjunktom; (vidím) adjunktov; (o) adjunktoch; (s) adjunktmi;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

refektár m,
refektórium s lat kláštorná jedáleň: u frantysskanuw swetnice nad refektorium a nad kuchiny take se zrytily, což se podobne y w gynich mnohych domych stalo hip 1763; refectorium: pokrmny dúm w klássteri, refectár; triclinium: obédna swetnica, refectar ks 1763; powinnosti reholnjka: když do refektára wcházýss, tehdy s druhými magjce skloněné oči k zemi, pobožné modlitbu stolnj wykoneg mps 1777; zákon mnískej rehole ňedopúšťa, abi ženské osobi do refektória móhli vkročiti br 1785


reflektovať ndk lat koho upozorňovať niekoho: (poddaný) unižene reflectugem W. M. straniwa toho poradowneho, skrze ty weczy, ktere mne pokapaly, abich satisfactiu obdržat mohel ilava 1757;
r. sa ndk pamätať sa, rozpamätať sa: (svedok) slyšel od neboheg pany Kubyny Janošky, že geg pan wyplacal bratou z domu otcowskeho, než nemuž se gyste reflectuwat, čy osemsto, čyže dwanast sto zlatych dal čemice 1686; y na to se fatens reflectuge, že biskupskem zamku panu Ugrovitz Stephanovy a služnodvorskemu panu Szunyogh Miklosovy ukazoval (list), ktery ho y čzitaly jasenica 1710; (pani) onezdrawewsse za uplnych dwaczat tižnou, yako se reflectuge, w nemoczj ležala a temer z postele staty nemohla štiavnička 1713; dobre se reflectuge fatens, že wogaka w nocy hladat chodil p. ľupča 1776


refraktovať ndk lat porušovať: (mestá) magi se spolocnou radou užiwat a predawat, gestli bi ktery y s panou compossessorow refractowal toties qvoties simili poena subjacebit fl 40 liptov 1716


rektorstvo s lat úrad, funkcia rektora: mladenec, gsa mrawich a w učenj skusenj, od nas poradne powolany na rektorstwo prigal, sskolu našj werne a s užitkem mnohym za dwe leta řidil a sprawowal mv 1676; ty na nič nedbej, múžeš se tešiti, že tvého rektorstva budeš moct užíti pv 1780


respektovať p.
rešpektovať


rešpektovať, respektovať ndk lat koho mať v úcte niekoho: [:společnosti mnjchu:] ktere magetnosti s takowjm plnomocenstwjm od njch se wladnu, že gjch Hof Grandes gako pred mnoha roky templaristu byly a gjch wisoce respectowaty musj, gak se to stwrzuge tjm, že gjž od tohoto času menowity Grandes gen gegjch reguly spowedaty se prisilenj gsu wo 1670; Buh gim tež y dari welike dawa, aby lide y Boha y toho čloweka ctili a respectowali sp 1696; Buh neresspektuge nižadnej podoby, ani nechce resspektowat we twari podobu 1758


retraktovať ndk lat čo odvolávať, popierať niečo: musel (Kristus) castigowat, corrigowat, revocowat, renunciowat, retractowat, odwolat swé žadosti pp 1734


sotvakto [so-, se-; -kdo],
sotvykto [so-, se-; -kdo] zám neurč asi nikto nie, málokto: sotwakdo welikeho rodu wcházy do stawu praedikanrského spa 1716; tu smrt (Kristus) podstupil dobrowolne a prece sotwikdo se nachaza, kteri by ho politowal spr 1783; prečo sa predce vždicki nacházajú, kterí úradné povinnosťi na seba berú, ano, i plaťá za ňe, skusujíc prez tolko juž rokúv ustavičňe, že setwikdo jest ten, že bi násilnú smrťú ňemusil wšecko své opusťiť br 1785

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

doktor doktor doktorčin doktorčin Doktoreňí Doktoreňí doktoriť doktoriť Doktorka Doktorka doktorow doktorow

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko BENEDIKTOVA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
PODHÁJ (obec MARTIN), okr. MARTIN – 1×;

Priezvisko BENEDIKTOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 19×, celkový počet lokalít: 13, v lokalitách:
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
DRIETOMA, okr. TRENČÍN – 2×;
MARTIN, okr. MARTIN – 2×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 2×;
VRAKUŇA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
KOŠÚTY (obec MARTIN), okr. MARTIN – 1×;
NIŽNÁ SLANÁ, okr. ROŽŇAVA – 1×;
PRIEKOPA (obec MARTIN), okr. MARTIN – 1×;
SENICA, okr. SENICA – 1×;
STARÉ MESTO (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Priezvisko BUKTOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 14×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
ŠAHY, okr. LEVICE – 3×;
KRÁĽOVIČOVÁ (obec HOKOVCE), okr. LEVICE – 3×;
DETVA-SÍDLISKO (obec DETVA), okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 2×;
MICHALOVCE, okr. MICHALOVCE – 2×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 2×;
ŠAROVCE, okr. LEVICE – 1×;
DEMANDICE, okr. LEVICE – 1×;

Priezvisko DOKTORČÍKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
VLACHOVO, okr. ROŽŇAVA – 1×;

Priezvisko DOKTORIKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 6×;

Priezvisko DOKTORÍK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 40×, celkový počet lokalít: 16, v lokalitách:
SVÄTÝ JUR, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 6×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 5×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 5×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 2×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
ČASTÁ, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 1×;
ŠENKVICE, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 1×;
KALINKOVO, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 1×;
NOVOŤ, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 1×;
VINIČNÉ, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 1×;
RUSOVCE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko DOKTORIK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 8×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 8×;

Priezvisko DOKTOR sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 181×, celkový počet lokalít: 50, najčastejšie výskyty v lokalitách:
DUBODIEL, okr. TRENČÍN – 23×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 15×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 9×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 8×;
DUBNICA NAD VÁHOM, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 7×;
SEREĎ, okr. GALANTA – 7×;
TRENČIANSKE JASTRABIE, okr. TRENČÍN – 7×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 7×;
BOBOT, okr. TRENČÍN – 6×;
STARÁ ĽUBOVŇA, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 6×;
...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Urbanonymum MUDR. VIKTORA HOFFMANNA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KOSTOĽANY NAD HORNÁDOM (DRUŽSTEVNÁ PRI HORNÁDE)
Urbanonymum OKTÓBROVA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
GALANTA
Urbanonymum OKTÓBROVÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 7):
DUNAJSKÁ STREDA; GALANTA; KRNČA; PARTIZÁNSKE; PREŠOV; VALASKÁ; VARÍN
Urbanonymum OKTÓBROVÉ NÁMESTIE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KOLÁROVO
Urbanonymum VEĽ. OKTÓBRA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LEVICE
Urbanonymum 28.OKTÓBRA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 7):
HURBANOVO; KŇAŽIA (DOLNÝ KUBÍN); KONSKÁ; LEVICE; NESVADY; STREČNO; TRENČÍN

Zvukové nahrávky niektorých slov

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

architektonický: →speex →vorbis
dakto: →speex →vorbis
diktovať: →speex →vorbis
doktorka: →speex →vorbis
doktor: →speex →vorbis
faktor: →speex →vorbis
hociktorý: →speex →vorbis
hocikto: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor