Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

ktovie, ktohovie, expr. i ktoževie, ktožehovie

I. vetná prísl. vyj. pochybnosť, uvažovanie, nevie sa, nevedno, bohvie: k., či príde; nie je to iba zámienka? – k.

II. čast. expr. je súčasťou neurč. zám. k. kto, k. ktorý, k. kde, k. kade, k. odkiaľ, k. prečo, k. koľko ap. (pís. i dovedna ktoviekto, ktoviektorý ...), kt. vyj. neurčitosť, neistotu, nevedno, bohvie: mohol vidieť k. koho, celé dni blúdi k. kade, nezarobí k. koľko, prišiel nečakane k. odkiaľ

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ktovie, ktohovie, ktoževie, ktožehovie vetná prísl. i čast.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ktovieako, pís. i ktovie ako zám. neurčité príslovkové


ktovieaký, pís. i ktovie aký -ká -ké pl. N mužský živ. -kí G -kých pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ké G -kých zám. neurčité adjektívne


ktoviedokedy, pís. i ktovie dokedy zám. neurčité príslovkové


ktoviedokiaľ, pís. i ktovie dokiaľ zám. neurčité príslovkové


ktoviekoľkýkrát, ktoviekoľký raz, pís. i ktovie koľkýkrát, ktovie koľký raz zám. neurčité číslovkové radové násobné


ktovie, ktohovie, ktožehovie, ktoževie čast.


ktoviekto, pís. i ktovie kto -koho -komu -koho -kom -kým zám. neurčité substantívne


ktoviektorý, pís. i ktovie ktorý -rá -ré pl. N mužský živ. -rí G -rých, pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ré G -rých zám. neurčité adjektívne

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ktovieako, pís. i ktovie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením); nevedno ako; syn. bohvieako: k. sa to vyvinie; k. dlho sa tam ide; nejako, k. podliezla plot a ušla; stráži si svoj k. nahanobený majetok [Sme 1994]; Ona ma už nepoznáva, akoby som sa ktovieako zmenil. [LT 2001]
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru deja, stavu, vlastnosti (záporom obmedzenú), veľmi, mimoriadne, osobitne; syn. bohvieako: nemal sa tam k.; k. sa o to nezaujímal; niežeby sa v tom k. vyznal; myslí si, že je k. vtipný; sú presvedčení, že nám k. pomohli; nie je k. zábavný, zhovorčivý; netváril sa k. optimisticky; nevyzeral k. zdravo; nemali k sebe k. blízko


ktovieaký -ká -ké pl. N mužský živ. ktovieakí pl. N mužský neživ., ženský a stredný ktovieaké, pís. i ktovie aký ktovie aká ktovie aké zám. neurčité adjektívne hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením); nevedno aký; syn. bohvieaký: ponúkali k. šalát; chodia sem ktovieakí ľudia; on je predsa právny, ekonomický a k. ešte expert!; z ktovieakého dôvodu žiadal o komplexné vyšetrenie
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru (pozitívnej) vlastnosti (záporom obmedzenú), (veľmi) dobrý, osobitný, mimoriadny; syn. bohvieaký: nemal k. hlas; nebol to k. lekár; necítil ktovieakú radosť; nebola ktovieaká vodička; namýšľa si, že je k. umelec; Je to celkom pekné slovo, ale obsah nemá ktovieaký pekný. [A. Bednár]


ktoviedokedy, ktoviedokiaľ, pís. i ktovie dokedy, ktovie dokiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť koncovej časovej hranice (často so záporným hodnotením); nevedno dokedy; syn. bohviedokedy, bohviedokiaľ: mešká, budeme tu naňho k. čakať; Ten však len utekal, uháňal ktoviedokedy, lebo ho odvtedynikto nikdy nestretol. [A. Habovštiak]


ktoviekade, ktoviekadiaľ, pís. i ktovie kade, ktovie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania, po neznámych miestach (často so záporným hodnotením); nevedno kade; syn. bohviekade, bohviekadiaľ: k. blúdil, kým to našiel; Doma by ma vykrstili, že sa túlam po nociach ktoviekade. [V. Bednár]


ktoviekedy, pís. i ktovie kedy zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť času, v neznámom, neurčitom čase (často so záporným hodnotením); nevedno kedy; syn. bohviekedy: k. sa vráti; k. sa zase uvidíme; Čo ak za týmto omeškaným, ktovie kedy napísaným listom nasleduje druhý, ozajstný, ten, ktorý prináša konečné vysvetlenie? [P. Vilikovský]


ktoviekoľko neskl., mužský živ. i ktoviekoľkí -kých, ženský a stredný ktoviekoľké -kých, pís. i ktovie koľko zám. neurčité číslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť počtu al. množstva (často so záporným hodnotením); nevedno koľko; syn. bohviekoľko: k. peňazí nakradol; ušlo nám už k. autobusov; Vidina zbohatnutia či obava z chudoby a ktovie koľké ešte úvahy nás sprevádzajú aj teraz. [KN 2002]
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plné al. veľké množstvo niečoho (záporom obmedzené), veľa: nebolo tam k. ľudí; k. toho nemá; k. tam nezarobil; ani onanemá k. času


ktovie-, pís. i ktovie2 prefixoid ▶ prvá časť neurčitých zámen vyjadrujúca nevedomosť, pochybnosť, napr.: ktovieaký, pís. i ktovie aký


ktovie1 čast. hovor. ▶ vyjadruje nevedomosť, neistotu, pochybnosť hovoriaceho o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti (často so záporným hodnotením), nevie sa, nie je známe, nevedno; syn. bohvie: myslíš, že príde? k.; k., či sa mu to podarí; k., čo to všetko znamená; k., ako to vlastne bolo, k. ako to vlastne bolo; k., aké myšlienky mu chodia po rozume; k., čo z toho vzíde; k., čoho sa ešte dožijeme; k., čím prekvapí otca; k., kde spáva v zime; k., na čo prišli; k., možno to vôbec nepovedal; Ktovie ako by sa vyvíjal jeho život za priaznivejších okolností. [R. Dobiáš]

-ie/3769329±947 4.64: adverbiá 1. st. 8394→8389
+3
−5
ktovie/6367 napoludnie/1058 bohvie/580 kadeľahšie/150 ktohovie/149 čertvie/53 čerthovie/23 (2/9)

-ie/3769329±947 5.51: partikuly 515013 nie/501861 našťastie/10260 nanešťastie/1366 ktovie/786 napočudovanie/290 bohvie/225 ktožehovie/79 čertvie/63 pánbohvie/37 ktohovie/34 (3/12)

-vie/109667±4 3.47: adverbiá 1. st. 7172 ktovie/6367 bohvie/580 ktohovie/149 čertvie/53 čerthovie/23

-vie/109667±4 4.02: partikuly 1232 ktovie/786 bohvie/225 ktožehovie/79 čertvie/63 pánbohvie/37 ktohovie/34 (2/8)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ktovieako 1. pís. i ktovie ako hovor. expr. vyjadruje neurčitosť spôsobu so záporným citovým hodnotením • expr. nevedno akohovor. expr.: ktohovieakoktožehovieako, pís. i ktohovie ako, ktožehovie ako: ktovieako, kto(že)hovieako to urobilhovor. expr.: bohvieakobohhovieakočertvieakočerthovieako, pís. i bohvie ako, bohhovie ako, čertvie ako, čerthovie ako: bohvie ako sa dostal na vysokú školu; čerthovie ako prišiel k toľkým peniazom

2. hovor. expr. v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery deja, stavu, vlastnosti a pod. • veľmiosobitnemimoriadne: nie je ktovieako krásna; nechcem, aby ho tam veľmi, osobitne preháňalihovor. expr.: bohvieakočertvieako: nebude ktovieako, bohvieako vysoký (veľmi)


ktoviečo, pís. i ktovie čo hovor. expr. vyjadruje neurčitosť veci so záporným citovým hodnotením • hovor. expr.: ktohoviečoktožehoviečobohviečočertviečo, pís. i ktohovie čo, bohvie čo atď.: myslí si, že ktoviečo, bohviečo priniesol (niečo vzácne); namýšľa si o sebe ktoviečo, čertviečo (neoprávnene veľa)


ktoviedokedy, pís. i ktovie dokedy vyjadruje neurčitosť koncovej časovej hranice • ktoviedokiaľ, pís. i ktovie dokiaľ: ktoviedokedy, ktoviedokiaľ budú prečnevedno dokedynevedno dokiaľ: nevedno dokedy opravia cestuhovor.: ktohoviedokedyktohoviedokiaľ, pís. i ktohovie dokedy, ktohovie dokiaľhovor. expr.: ktožehoviedokedyktožehoviedokiaľbohviedokedybohviedokiaľčertviedokedyčertviedokiaľ, pís. i ktožehovie dokedy, bohvie dokedy atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviedokedy, čertviedokedy tam zostanú; bohviedokiaľ, čertviedokiaľ to spravia


ktoviekade, pís. i ktovie kade vyjadruje neurčitosť smeru al. miesta, ktorým prechádza dej • ktoviekadiaľ, pís. i ktovie kadiaľnevedno kadenevedno kadiaľ: dostal sa sem ktoviekade, ktoviekadiaľ, nevedno kadehovor.: ktohoviekadektohoviekadiaľ, pís. i ktohovie kade, ktohovie kadiaľhovor. expr.: ktožehoviekadektožehoviekadiaľbohviekadečertviekadebohviekadiaľčertviekadiaľ, pís. i ktožehovie kade, bohvie kade, čertvie kade atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): túla sa bohviekade, čertviekade; bohviekadiaľ, čertviekadiaľ ta preliezol


ktoviekde, pís. i ktovie kde 1. vyjadruje neurčitosť miesta • nevedno kde: ktoviekde, nevedno kde si zabudol kabáthovor. ktohoviekde, pís. i ktohovie kdehovor. expr.: ktožehoviekdebohviekdečertviekde, pís. i ktožehovie kde, bohvie kde, čertvie kde (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktoviekde, bohviekde, čertviekde teraz trčí

2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania • ktoviekam, pís. i ktovie kamnevedno kdenevedno kam: ktoviekde, ktoviekam, nevedno kam sa vybralhovor. ktohoviekdektohoviekam, pís. i ktohovie kde, ktohovie kamhovor. expr.: ktožehoviekdektožehoviekambohviekdebohviekamčertviekdečertviekam, pís. i ktožehovie kde, bohvie kde atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): takto sa bohviekde, čertviekam dostaneme


ktoviekedy, pís. i ktovie kedy vyjadruje neurčitosť časového úseku al. časového bodu • nevedno kedy: ktoviekedy, nevedno kedy sa sem znova dostanemehovor. ktohoviekedy, pís. i ktohovie kedyhovor. expr.: ktožehoviekedybohviekedyčertviekedy, pís. i ktožehovie kedy, bohvie kedy, čertvie kedy (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviekedy, čertviekedy sa ten vráti


ktoviekoľko, pís. i ktovie koľko 1. vyjadruje neurčitosť počtu al. množstva • nevedno koľko: ktoviekoľko, nevedno koľko korún za to dostanemehovor. ktohoviekoľko, pís. i ktohovie koľkohovor. expr.: ktožehoviekoľkobohviekoľkočertviekoľko, pís. i ktožehovie koľko, bohvie koľko, čertvie koľko (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviekoľko, čertviekoľko toho za ten čas nahrabal; nemá toho bohviekoľko, čertviekoľko (veľa)

2. p. veľa


ktovie vyjadruje pochybnosť o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti • nevedno: ktovie, nevedno, či prídenevie sanie je známenik nevie: nevie sa, nie je známe, nik nevie, kedy príduhovor. ktohoviehovor. expr.: ktoževiektožehoviektožehotamvie: kto(že)hovie, ktožehotamvie, kedy sa to skončíhovor. expr.: bohviebohhoviepánbohviepánbohhovie: boh(ho)vie, pánbohvie, či sa vrátihovor. expr.: čertviečerthovie: čert(ho)vie, čo chcelhovor. expr.: paromvieparomhovieparomžehovie: paromvie, parom(že)hovie, čo tým myslelnár. ktoznánár. expr.: ktohoznáktožeznáktožehoznábohzná: kto(že)zná, ako to bolo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ktovie i ktohovie i ktožehovie vetná prísl. i čast. nik nevie, nevedno: Zas a už ktovie koľký raz odchodia chlapci na vojnu. (Tim.) Ktohovie, čo robili dnes u Ľuptákov s vodou. (Hor.) Obed bude ktovie kedy (Tim.) o dlhý čas, neskoro. Cval nebol ktovie aký hladký (Kuk.) nebol príliš hladký.

dohoví p. ktovie


chtovie p. ktovie


ktohovie p. ktovie


ktovie i ktohovie vetná prísl. (chtovie, chtovié, dohoví) strsl, zsl vyjadruje pochybnosť; nikto nevie, nevedno: Nazdala sa, že hu budú chtovie ako pochvaľuvaťi (Čelovce MK); Chtovié, čo sa s ňím mvóže do roka stať (Bošáca TRČ); Dohoví, dokál to ešťe buďe trvať (Poľ. Kesov NIT); Dohoví, kam jeli ti dvá (Brodské SKA)

ktovie [kdoví] čast vyj. neurčitosť výrazu k. kde, k. kedy nevedno kde, kedy: kdowy, kdj ho doczekass; woda, genž odplyne, se stawy, kdowy kde (BV 1652)

Zvukové nahrávky niektorých slov

ktovie, či medzi nimi qui sait si, parmi eux
ktovie, či sa táto qui sait si cette
ktovie, či váš brat qui sait si votre frère
ktovie, kde by sme sait nous pourrions
na pobrežie a ktovie en côte, et qui sait

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu