kufor -fra L -i mn. -e m. schránka na šatstvo, obuv ap. použ. najmä pri cestovaní: kožený, plátenný k.; baliť k-e i fraz. odchádzať;
kufrík -a m. zdrob.;
kufríkový príd.: k. písací stroj, počítač;
kufríček -čka m. zdrob.
kufor kufra L kufri pl. N kufre m.
kufor kufra L kufri pl. N kufre m. ⟨nem. ‹ fr.⟩ 1. ▶ schránka z pevného materiálu na prenášanie šatstva, vecí osobnej potreby, používaná najmä pri cestovaní: kožený, koženkový, plátenný, plastový k.; cestovný k. na kolieskach; lodný k.; ošúchaný vojenský k.; hliníkový k. s kvalitnou výstelkou; prepravný k. na hudobné nástroje; visačka na k.; dať k. do úschovne, do skrinky; zabaliť, vybaliť k.; baliť, zbaliť kufre ↗ i fraz. 2. hovor. ▶ priestor na batožinu v automobile: auto má malý k.; vložiť nákup do kufra; upratať, vyčistiť k. 3. expr. ▶ sedacia časť ľudského tela, zadok, obyč. veľký: žena s poriadnym kufrom; zdvihni konečne ten k.! ◘ fraz. potiť sa ako somár v kufri veľmi sa potiť; expr. baliť/zbaliť [si] kufre pripravovať sa, pripraviť sa na odchod, odchádzať, odísť, obyč. po skončení pôsobenia niekde al. nedobrovoľne, vynútene ▷ zdrob. ↗ kufrík; kufríček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr. k 1: prišiel iba s malým kufríčkom; kufrisko -ka -rísk s., v sg. i m. zvel.: Čo si priniesol? Plné kufrisko hábov. [L. Ťažký]
kufrík -ka pl. N -ky m. 1. zdrob. ▶ malý kufor: kúpiť si menší cestovný k. na kolieskach; s tým kufríkom môžete ísť aj do kabíny lietadla 2. ▶ špeciálna schránka z pevného materiálu na prenášanie potrebných vecí: lekársky, kozmetický k.; servisný k. na náradie; policajný k. so vzorkami drog □ jadrový kufrík zariadenie umožňujúce prezidentom Ruska a USA vydať okamžite príkaz na odpálenie strategických rakiet s jadrovými hlavicami 3. ▶ pánska hranatá taška používaná na prenášanie dokumentov: diplomatický k.; k. na spisy ▷ zdrob. kufríček ↗ kufor
kufor -fra m. ‹n < f›
1. schránka z tuhšieho materiálu na prenášanie (al. uschovávanie) vecí, najmä šatstva, používaná najmä pri cestovaní: kožený k.; baliť k-e, pren. expr. chystať sa na odchod
2. hovor. priestor na batožinu v automobile;
kufrový príd.: k. zámok; tovar. k-á lepenka ručná lepenka s veľkým uhlom lámavosti
kufor p. zadok 1
zadok 1. sedacia časť (obyč. ľudského) tela: udrieť niekoho po zadku • expr.: zadnica • šunky: večne vysedáva na šunkách • expr.: sednica • kufor: Zdvihni konečne ten kufor! • hovor. expr. žart. pudlo: kopli ho do pudla • hrub. riť
2. p. konečník
kufor, -fra, 6. p. -fri, mn. č. -fre m. schránka na šatstvo a iné osobné potreby, používaná najmä pri cestovaní: kožený, vulkánový, drevený, cestovný, vojenský k.; zabaliť k.
● iron. baliť k-e pripravovať sa na odchod;
kufrový príd.;
kufrík, -a m. zdrob.;
kufríkový príd.: k. písací stroj;
kufríček, -čka m. zdrob. expr.
kufor m. (kufr) csl schránka na prepravu šatstva ap. najmä pri cestovaní: Pološ si do kufra, ša ti treba! (Rochovce ROŽ); Nabaleli plní kufer a poslali cére (Brezová p. Brad. MYJ); Oňesem ci kufer (Prosné PB); Ket sceš rajzovat po svieťe, mosíš miet aj kufr (Skalica); Kufer to bil dakedi taki okuti (Dl. Lúka BAR) L. vojanskí kufor (Pukanec LVI) - drevená debnička určitých rozmerov pre regrúta; šífoví kufer (Brestovany TRN) - veľký kufor vracajúcich sa Amerikánov; kufríček m. zdrob. expr.: No a ňiesou̯ som kufríček, v ňom bolo jedno prádlo (Malatiná DK)
kufor [-er] m nem cestovná truhlica: (obligátory) z kuffra mogho wjngat sem zapomenul (BODICE 1767); kufry vetšie (ORAVA 1796 CM); nasilne wilamany pocestneg truhly kupfer tak nazwaneg (Kur 18. st); kufrový príd: kufrowe zamky reparowal (HNIEZDNE 1776)