Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kujon -a m. expr. prešibaný človek, lapaj

kujon -na pl. N -ni m.

kujon -na pl. N -ni m. ⟨fr. ‹ tal.⟩ hovor. expr. ▶ kto prešibanosťou, prefíkanosťou al. ľsťou dosahuje to, čo si zaumienil, potmehúd (často ako nadávka), prešibanec, prefíkanec: k. prešibaný; ty starý k.!; ten k. mi vypil pivo; Vy líška podšitá, odroň čertovou masťou mazaný, kujon zlodejský, riedič vína, ale neštítite sa riediť ani pivo, šudič. [P. Kováčik] ▷ kujonisko -ka pl. N -ká G -nísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: No spolužiaci - kujoniská - vedeli, čo mi vyparatiť. [M. Urban]

kujon -a m. ‹f < t› hovor. expr. prešibaný človek, šibal, lapaj, darebák;

kujonský príd.

kujon, -a m. hovor. expr. prešibaný človek, lapaj: to je veľký kujon; k. figliarsky (Ráz.-Mart.);

kujonský príd.: kujon k. veľký kujon;

kujonsky prísl.;

kujonstvo, -a str. šibalstvo, šibalský kúsok

kujon m. (kujón, kujoň) strsl, zsl, spiš expr. nezbedník, huncút: Ti si mi velkí kujon! (Kameňany REV); Ten kujon už ňejenného oklamau̯, prekabáťeu̯ (Bánovce n. Bebr.); Aňi bis nepovidau̯, že je s ňeho takí kujón (Jablonové MAL); Dze to skric pret tim kujonom? (Smižany SNV); kujoň (Hor. Lehota DK); kujonstvo s.: kujonstvo (Studenec LVO)

kujon m fr/nem pejor lapaj, naničhodník: hunczfut, selma a kujon (KRUPINA 1741); sto strjel do wasseg matera, hunczuty, kugony (BELÁ 1779); to bil nelidskí kugon (BU 1795)